Pre subkultúry je typické, že sa vymedzujú voči širšej dominantnej kultúre, cez odklon od majoritných myšlienkových, kultúrnych a politických prúdov, ale i vnútorne prostredníctvom životného štýlu a špecifického obliekania. Vedľa svojbytného štýlu si subkultúry vytvárajú aj osobitnú symboliku a špecifický jazyk. Sú akýmsi svetom samým pre seba, a svojim často kritickým postojom k spoločnosti alebo štátu naberajú dokonca niekedy povahu kontrakultúry.
Osobitným typom subkultúr sú rôzne subkultúry mládeže, ktoré sú špecifickým prejavom mládežníckeho správania. Vznik subkultúr mládeže je prirodzeným javom. Ich úloha je dôležitá v čase socializácie dospievajúcich a často slúžia ako most prechodu z detstva do dospelosti. Na jednej strane poskytujú možnosť inakosti a zároveň napĺňajú túžbu niečo znamenať a niekam patriť, byť prosto „in". Mládež prostredníctvom vlastnej subkultúry demonštruje svoju príslušnosť, a to úpravou zovňajšku, zvláštnym jazykom, preferovanou hudbou a symbolikou. Niektoré mládežnícke subkultúry sa môžu pretransformovať až na celosvetové hnutia.
Na pochopenie tohto javu by sa hodili nejaké príklady. Podľa môjho názoru sú vhodnými príkladmi práve filmové výtvory, ktoré sa tejto problematike venujú. No a preto dosť bolo filozofovania a teoretizovania a poďme sa pozrieť do filmového sveta a nazrime na subkultúry cez objektívy kamier.
Začali by sme niekde v rokoch rock´n´rollu, a preto prvý výber padá na American Graffiti. American Graffiti je filmom vtedy ešte mladého režiséra Georgea Lucasa, pod ktorého produkciu sa podpísal Francis Ford Coppola. Jedná sa o klasickú komédiu, ktorej dej sa odohráva začiatkom 60. rokov 20. storočia. Dej zachytáva život dospievajúcich, ktorí sa v rytme rock´n´rollu dostávajú do sveta dospelých.
Ďalším filmom, ktorý vystihuje ducha doby 60. rokov 20. storočia je určite film Hair (Vlasy), dnes už tiež kultového režiséra Miloša Formana. Tento film je v prvom rade politickým a sociálno-kritickým dielom, odsudzujícím vojnu vo Vietname a americkú malomeštiacku ľahostajnosť voči tejto tragédii. Je to však aj film o subkultúre hnutia hippies, o ich rebélii a túžbe po slobode.
Strhujúcim hudobným filmom s muzikálovými a dokumentárnymi prvkami, z obdobia rocku a glam-rocku je určite film Velvet Goldmine (Zamatová extáza) . Hlavným hrdinom filmu je fiktívna britská hviezda tohto obdobia Brian Slade, pričom je zjavná inšpirácia Davidom Bowiem a jeho kariérou.
Poďme však ďalej. Začiatkom 70. rokov 20. storočia sa zapálili ohne novej revolúcie, a to súčasne v uliciach Londýna aj New Yorku. Vzniklo tak punkové hnutie, ktoré dodnes ovplyvňuje mládež, populárnu hudbu, módu a životný štýl. Punk inšpiroval celú generáciu filmárov, básnikov, fotografov, módnych návrhárov a grafikov. Na pochopeniu punku by som najskôr odporúčal zhliadnuť originálny dokument Punk: Attitude, ktorý má celkom zaujímavý pohľad na toto kultúrne hnutie. No a vo filmovej výbave žiadneho punkáča by určite nemal chýbať film A Clockwork Orange (Mechanický pomaranč) a určite ani filmová rekonštrukcia búrlivého vzťahu člena punkovej skupiny Sex Pistols Sida Viciousa a mladej Američanky Nancy. Hudobné aktivity legendárnej punkovej skupiny tvoria v tomto filme síce iba kulisu, ale aj napriek tomu je tento film dobrou sondou do punkového hnutia.
Post-punkové obdobie hudobnej scény výborne zachytáva Control, film Antona Corbijna. Ide síce o biografickú drámu o Ianovi Curtisovi (frontman post-punkových Joy Division), ale zároveň mapuje aj hudobnú scénu v tomto období a život vtedajšej britskej mládeže.
Osobitou subkultúrou je subkultúra Skinheads, ktorá tiež prerástla aj do politického hnutia. Pre pochopenie tohto hnutia je potrebné si uvedomiť, že v skutočnosti ide o veľmi členitú subkultúru. Práve tento prvok výborne vystihuje dokumentárny film Skinhead Attitude (Byť skinheadom). Prerod tejto subkultúry od nenásilných a nerasistických základov, ku extrémistickej forme zase verne zachytáva film This Is England. No a za zmienku stoja ešte dva filmy, tentoraz už o extrémistických skinheadoch, a to film Romper Stomper a American History X (Kult hákového kríža). Oba filmy zachytávajú život a činnosť členov neonacistických gangov a novodobých vyznávačov Mein Kampfu.
Z radov skinheadov často pochádzajú aj členovia subkultúry futbalových chuligánov (nie je to však pravidlo). Fungovanie tejto subkultúry a životný štýl tzv. hooligans boli celkom verne spracované vo filmoch Green Street Hooligans a The Football Factory.
Dynamické 90. roky vierohodnene zachytáva film Trainspotting. Je to film o prerode celej spoločnosti, ale aj o zmenách na poli hudby, keď sa mládež sťahuje z rockových kubov do tanečných podnikov, duniacich v rytme techna a inej elektronickej hudby.
Túto malú exkurziu po subkultúrach a hudobných štýloch mládeže, by som uzavrel dnes tak populárnym hip-hopom. Samozrejme, že hip-hop nie je v ríši subkultúr žiadnym nováčikom. Naopak ide o mestskú subkultúru, ktorá vznikla v New Yorku už v 70. rokoch 20. storočia, v prostredí afroamerických mestských štvrtí. V súčasnosti ide už o celosvetovú subkultúru mládeže, prezentujúcu sa cez tzv. „5 elementov" hip-hopu (rap, DJing, b-boying, graffiti a beatbox). No a keďže táto subkultúra je veľmi členitá, počas jej vývoja vzniklo aj množstvo hraných a dokumentárnych filmov. Podľa mňa za zmienku stoja: Beat Street (1984), Juice (1992), 8 Mile (2002), Scratch (2002), Style Wars (2005).
Ak máte ďalšie filmové tipy, ktoré sa dotýkajú subkultúr, budem rád, keď prispejete do diskusie pod článkom.
