
Charles Duhigg - autor knihy Sila zvyku, vysvetľuje prečo je tomu tak. Zvyky vraj vznikajú preto, lebo mozog sa nepretržite usiluje vyhnúť plytvaniu energiou. Kľúčovú úlohu zohrávajú bazálne gangliá, jedny z najstarších štruktúr mozgu, ktoré v spolupráci s ľudskou pamäťou premieňajú sled činností na mimovoľné konanie. Inštinktívne sa tým šetria sily, aby si myseľ mohla odpočinúť, alebo sa venovať inej činnosti, ku ktorej sa evolúciou dopracovala, teda mysleniu.
Zvyky samozrejme nie sú Písmo sväté. Naopak, niekedy môžu byť nebezpečné, pretože človek si nemusí všimnúť dôležité veci, alebo pri rutinnom cúvaní zraziť vlastného psa. Aj preto ich vraj mozog niekedy vypína, ignoruje, mení alebo nahrádza, no nikdy sa z mozgu natrvalo nestratia, vďaka čomu sa vieme bicyklovať celý život, keď sa to samozrejme predtým naučíme. Nanešťastie však mozog často nedokáže odlíšiť medzi dobrými a zlými zvykmi, pričom pri zlozvyku striehne na podnet a odmenu ako besný.
Preto je vraj také ťažké zbaviť sa fajčenia, prinútiť sa behať alebo zmeniť životosprávu. Zvyky sú tak na jednej strane dobrými sluhami, ale zároveň aj zlými pánmi. No a keďže vznikajú na podnetoch a nie vždy sa rozvíjajú vedome, môžu byť veľmi ľahko zneužité tretími osobami alebo rôznymi spoločnosťami, ktoré ľudí lákajú do zvykových slučiek. Robia tak aj mnohé obchodné siete, pretože si už dávno zistili, že hoci zákazník vstúpi do supermarketu so zoznamom spísaných položiek, aj tak vyše polovicu rozhodnutí urobí pred regálom.
A potom sú tu ešte fast foody. Človek sa ponáhľa z práce, vyzdvihne deti zo školy, deti sú samozrejme hladné, chladnička doma prázdna, tak prečo sa teda raz za čas nezastaviť napríklad u McDonalda? No a každá prevádzka McDonald's na svete, je na toto rozhodnutie konkrétneho človeka dokonale pripravená. Interiér je skoro všade rovnaký, prístup rovnako oblečeného personálu rovnako naučený, jedlo chutí tiež rovnako, všetko je to teda ako jeden veľký zhmotnený zvyk.
Vedeli ste, že na podnetoch a odmenách sa vytvorilo aj mnoho dnešných civilizačno-kultúrnych zvykov? Ja som to napríklad pred prečítaním tejto knihy netušil. Dnes už však viem, že istý pán Hopkins k našim ranným zvykom, niekde medzi zobudením sa a raňajkami, pribalil aj umývanie zubov a mentolovo-penivé presvedčenie, že zubná pasta účinkuje.
Kvôli ľudským zvykom sa však hrajú aj otrepané hity v rádiách. Mozog prirodzene uprednostňuje vnemy, podobné už známym zvukom. Preto všetky skladby v komerčných rádiách znejú skoro rovnako, poslucháči si ich jednoducho túžia hmkať spolu s rádiom. No a ako potom ponúknuť poslucháčom nový a trocha iný song? Vraj veľmi jednoducho. Stačí na to malý trik, vložiť novú skladbu ako plátok šunky medzi dva úspešné „hmkoidné" hity.
Kniha Sila zvyku však nie je len o patológii zvykov. Naopak, autor podáva množstvo dôkazov aj o pozitívnej sile zvyku. Už malé každodenné zvykové úkony môžu úplne zmeniť celý deň, alebo aj život. Psychológovia tieto kroky nazývajú „malými výhrami", ktoré vraj stoja aj za úspechmi mnohých slávnych osobností.
Príkladom za všetky príklady je Michael Phelps. S plávaním začal ako sedemročný hyperaktívny a nevyrovnaný chlapec. Tréner mu však vytvoril individuálny program zložený z množstva pravidiel, ktoré sa postupne stali zvykmi. Od raňajok, cez tréning a uvoľňovacie cvičenia, obliekanie sa do plaveckého úboru, až po počúvanie obľúbeného hip-hopového albumu tesne pred závodom, toto všetko malo pre Phelpsa zmysel. To, čo sa divákovi javilo ako rituál, bolo pre Phelpsa víťazstvom, lepšie povedané reťazcom malých výhier, po ktorých prišla skoro vždy zlatá medaila.
Charles Duhigg vo svojej knihe zozbieral skutočne množstvo poznatkov zo spoločenských vied, psychológie a reklamného priemyslu. Spúšťačom jeho štúdie bola osobná skúsenosť, keď sa počas vojnovej reportáže v Bagdade dopočul o istom majorovi, ktorý zmenou jediného zvyku zabránil nebezpečným vzburám v mestečku Kúfa. Duhhigg potom ľudské zvyky študoval celých osem rokov, aby nakoniec stvoril strhujúce rozprávanie, podložené mnohými najnovšími vedeckými poznatkami a prinášajúce celkom nové chápanie ľudskej povahy a jej potenciálu na zmenu. Nezameral sa však len na jednotlivcov, ale aj na významné nadnárodné spoločnosti, ktoré sa z červených čísel prepracovali k obrovským ziskom.
Vtretej časti knihy s názvom „Zvyky spoločenstiev" sa autor venuje aj nekomerčne motivovaným zmenám, za ktorými bola cielená práca so zvykmi. Opisuje úspechy spoločenských hnutí, ktoré sa zamerali na zmeny hlboko zakorenených spoločenských stereotypov. Každá kapitola pritom vychádza zo základného presvedčenia, že zvyky možno zmeniť, ak pochopíme ich podstatu. Môžeme prestať fajčiť, zmeniť umývanie zubov z čudáckej činnosti na celonárodnú mániu, alebo spustiť celospoločenské hnutie.
Charles Duhigg: Sila zvyku (Prečo robíme, čo robíme, a ako sa zmeniť), Vydavateľstvo: Tatran, 2013,Preklad: Dominika Uhríková