Vždy, keď čítam detektívku, tak si vedľa knihy položím zápisník s ceruzkou, do ktorého si zapisujem ako kriminalista údaje, mená osôb a stopy, o ktorých som presvedčený, že budú mať pre vývoj vyšetrovania zásadný význam. Kľúčové slová tvoria potom akúsi myšlienkovú mapu a z čítania sa stáva akoby hra.
Terapeut, štvorica pacientov, trojdňová terapia, začiatok piatok, koniec nedeľa, sobota raňajky, jeden pacient chýba, vražda, možno zločin z vášne, ražeň v oku, okamžitá smrť, hypnóza, konštelačná terapia, vžitie sa do role, manipulácia, diktafón...
Znakom dobrej detektívky je, ak si čitateľ podobný zoznam môže škrtať ako nákupný zoznam alebo ak sa objavuje čoraz viac slepých uličiek. Román Zapletení dobrou detektívkou je. Podobne ako Zrnko pravdy, aj v románe Zapletení je okrem kvalitného príbehu a pointy zapracovaný historický kontext. Kým v knihe Zrnko pravdy bol pranierovaný poľský antisemitizmus a jej hlavným historizujúcim motívom bola „legenda o krvi“, ktorá celé stáročia ovplyvňovala dejiny poľsko-židovských vzťahov, od spolunažívania až po etnické násilie, v príbehu románu Zapletení sa na pranier dostáva poľská komunistická štátna tajná polícia.
Spočiatku je síce v popredí vražda Henryka Telaka - klienta psychoterapeutickej skupiny, pričom aj okruh podozrivých je ohraničený iba počtom členov skupiny, no kruh sa postupne zväčšuje a čitateľ zisťuje, že aj motív má korene v minulosti. Na zoznam podozrivých sa dostávajú aj tí, o ktorých sa na terapii iba hovorilo. Jedna zo stôp vedie k inej ututlanej vražde spáchanej ešte pred pádom komunizmu. V tomto momente sa z detektívky stáva aj politický thriller predstavujúci komunistické Poľsko ako totalitný systém, v ktorom mal hlavné slovo prebujnený aparát teroru, ovládaný všadeprítomnou tajnou službou.
Keďže Miłoszewski mal od začiatku ambíciu vytvoriť detektívnu sériu, dôležité bolo stvoriť aj konzistentnú hlavnú postavu. Tou je prokurátor Teodor Szacki, manžel a otec malej dcérky, ktorý okrem práce rieši aj normálne každodenné problémy. Po návratoch domov z práce sa morí vnútornými úvahami, či náhodou zo sveta zločinu neprenáša tú temnotu aj do rodinného prostredia. Obáva sa, že je nakazený všetkými tými vraždami a znásilneniami, že je prenášačom nenávisti a agresie, ktorými by mohol nakaziť svoju ženu a dcéru. Okrem toho trpí krízou stredného veku, ktorú autor nakoniec pretne až v druhej časti trilógie (Zrnko pravdy) rozpadom Szackeho manželstva.
Zapletení však nie je iba detektívkou. Miłoszewski sa na stránkach knihy prejavuje aj ako vynikajúci publicista, reagujúci aj na aktuálne problémy súčasného Poľska, a keďže ide o autora zorientovaného aj v popkultúre, pozorný čitateľ môže objaviť aj odkazy na poľskú a svetovú kinematografiu a hudbu. Z bývalej práce súdneho reportéra si do literárnej tvorby priniesol aj mnohé znalosti z fungovania poľskej prokuratúry, kriminalistiky a súdnictva. Aj preto sa jeho romány vyznačujú autentickosťou, ktorú na detektívnom príbehu oceňujem, zvlášť, ak má konkrétne národné špecifiká.
Zygmunt Miłoszewski: Zapletení, Vydavateľstvo: Premedia, 2014, Preklad: Alexander Horák
