Tak ako každá rodina má svoju matrónu (nemyslím telesnou konštrukciou), tak aj tá naša má najstaršiu členku, našu starú matku. Je to skutočná matka, obyčajná žena, slušná, veriaca, starostlivá a celý život pracujúca. Ešte aj dnes po osemdesiatke nás všetkých prekvapuje svojou silou fyzickou aj duševnou, a pritom nevyzerá ani na sedemdesiat. Prežil som u nej veľa zo svojho detstva, na jej dvore sa odohrávali všetky moje letné hry, zjedol som tu nespočetné množstvo mastných a lekvárových krajcov chleba. Stará mama piekla tie najlepšie koláče, s údivom sme ako deti (vnuci a vnučky) stáli okolo stola, a išli sme si oči vyočiť, keď stará mama naťahovala cez okraj stola tenké cesto na fantastickú štrúdľu. Varila všetko na čo som si len spomenul, stačilo si ráno objednať a na obed som už mal hrče za ušami. Strávil som u nej skutočne veľa času a niekedy aj celé letné prázdniny, asi aj preto som svoju starú matku začal nazývať skrátene mama.
Vernou kópiou starej matky ja moja matka, ktorú volám aj dnes mamička. Je oddaná svojim deťom a dnes už aj vnúčatám (teda mojim deťom). V disciplíne „rodičovská starostlivosť" je podľa mňa neprekonateľná, niekedy som mal dokonca pocit, hlavne v puberte, že to preháňala. Samozrejme dnes už viem, že išlo o rodičovskú lásku a tak trocha aj strach o svoje ratolesti. K tomuto poznaniu som dospel na základe mojich vlastných rodičovských skúseností. Moja mamička je fantastická žena, spravodlivá matka, ktorá vždy svoju lásku, starostlivosť, ale aj hmotné statky rozdeľovala a rozdeľuje rovnomerne medzi svoje deti. Aj keď ja som jej trocha vyčítal znižovanie nárokov kontrolného monitoringu voči mojim mladším dvom sestrám, čo som niekedy vnímal ako nespravodlivosť. Samozrejme dnes už viem, že išlo opäť o prirodzený proces, kde sa mladším odpúšťa viac a skôr sa apeluje na zodpovednosť starších. Takže nemám jej čo vyčítať, a skôr musím podčiarknuť, že dobre nás vychovala naša mamička.
A do tretice mám jednu mamu aj doma, je to moja manželka, ktorú som si niekedy vyvolil za matku mojich (našich) detí (samozrejme, že môj výber nebol motivovaný iba materstvom). Ale s ohľadom na materstvo a rodičovstvo som dnes presvedčený, že môj výber bol správny. Matka mojich detí je akousi fúziou mojich predchádzajúcich mám (starej mamy a mamy). Vo výchove detí sa vhodne dopĺňame a ťaháme za rovnaký koniec. Obdivujem jej trpezlivosť a vytrvalosť byť dobrou matkou, a to aj napriek tomu, že je „matkou" aj počas výkonu svojho povolania pri práci s mentálne postihnutými deťmi. Väčšinu veci robíme spoločne a tak aj prežívame väčšinu času nášho spoločného života. Dokonca aj pri pôrode sme boli dvaja (teda ona rodila a ja som sa iba pozeral a čudoval), a poviem vám chlapi, potom čo som videl a počul, nechcel by som...
Môj život možno vyznieva po tomto príspevku ako život muža v matriarcháte, čo však nezodpovedá skutočnosti, pretože v rovnakej úcte ma majú aj moje ženy - matky, jedna ako vnuka, jedna ako syna a jedna ako manžela - otca. A ja im rešpekt opätujem a tak isto mám v obdive všetky ženy, ktoré boli a sú skutočnými matkami.
