Tešil som sa na ten stĺpček plný zločinu, veľmi často neporovnateľný s tým dnešným. Nešlo o nejakú zvrátenosť, ale skôr detskú zvedavosť, záujem zistiť, čo sa stalo v tom skutočnom svete obyčajných ľudí.
V televízii ma podobne hypnotizovala relácia „VB pátra". Hľadel som do tvárí takzvaných zločincov a recidivistov na zverejňovaných fotografiách, fandil som kriminalistom a možno som aj trocha dúfal, že aj ja raz zavolám na číslo 158 a pomôžem dolapiť páchateľa a stanem sa hrdinom.
Dnes je situácia úplne iná. Väčšinu printových denníkov a týždenníkov odmietam čo i len listovať a televízne spravodajstvo hlavne slovenských komerčných televízií vypínam, lebo neprinášajú nič iné, len jednu veľkú každodennú čiernu kroniku.
Priznám sa, že v súčasnosti mám záujem aj o iné správy a tie obrovské dávky čiernej kroniky už nemusím.
