Tu bol Tiso prijatý so všetkými diplomatickými poctami akoby išlo už o hlavu štátu. Samotnému stretnutiu s Hitlerom predchádzali rozhovory s ministrom zahraničných vecí Nemecka Joachimom von Ribbentropom a jeho vybranými diplomatmi.

Hitler prijal Tisa až okolo 18. hodine, pričom celý rozhovor bol viac-menej monológom Hitlera. Tisovi bolo ústami Hitlera oznámené, že Nemecko plánuje obsadiť zvyšok Čiech a Moravy. O územie Slovenska Hitler neprejavil záujem, čím nepriamo naznačil, že ho ponechá napospas osudu. Samozrejme v prípade Hitlera išlo o vopred zvolenú taktickú hru, pričom sa stále drží plánu smerujúceho k rozpadu Česko-Slovenska, ktorý mal byť výsledkom vnútorných rozporov tohto štátu a politických sporov dvoch štátotvorných národov.

Aktérom tejto pred očami Tisa rozohranej hry bol aj už spomínaný Joachim von Ribbentrop, ktorý mal do miestnosti vstúpiť a prečítať Hitlerovi telegram o maďarských vojenských prípravách na hraniciach so Slovenskom. Hitler však ponúkol ešte Slovensku garanciu 3. ríše, ak sa Slovensko ešte pred okupáciou Čiech a Moravy Nemeckom odtrhne od Česko-Slovenska. Na Tisa pritom bol vyvíjaný nátlak, aby to bolo čo najrýchlejšie (blitzschnell), pričom Hitler vnucoval Tisovi dokonca možnosť uskutočniť tento štátoprávny akt prostredníctvom berlínskeho rozhlasu. Tiso si však vybral čas na rozmyslenie. Pravdepodobne bol však viazaný aj dohodou s vrcholnými predstaviteľmi Slovenska, že toto rozhodnutie môže odobriť len slovenský snem. Preto ešte z Berlína telefonicky požiadal o súhlas Česko-Slovenského prezidenta E. Háchu zvolať mimoriadne zasadnutie Snemu Slovenskej krajiny do Bratislavy na 14. marca 1939. Argumentoval urgentnosťou celého postupu, pretože nacistami ponúknutá garancia mala vypršať do 12. hodiny budúceho dňa. Po odobrení Tisovej požiadavky prezidentom, potom Tiso inštruoval telefonicky predsedu slovenského snemu M. Sokola, ktorý mal zvolať poslancov snemu na doobednú hodinu. Samotnému Tisovi sa podarilo z Berlína odletieť, kvôli nepriazni počasia až v skorých ranných hodinách 14. marca 1939.