Niekedy mám pocit, že som možno narazil na stratený indiánsky kmeň, ktorý sa po večeroch oddáva rôznym rituálom zasväcovania. Je možné, že sa dokonca jedná aj o dva kmene, ktoré sa stretli na krížnych cestách a namiesto konfliktov, uzatvárajú radšej mierové dohody. K tomuto záveru ma vedie aj fakt, že často na predmetnom mieste nachádzam niečo ako indiánske fajky mieru. Sú primitívne, vyrobené z plastových fliaš.
Ako celý rituál prebieha sa môžem len domnievať. Vzhľadom na to, že rituály sú vykonávané pod rúškou noci, keď sa ja už prevaľujem na druhý bok, očitým svedkom ceremoniálov som nikdy nebol. Predpokladám, že nomádi fajčia presne tak obradne, ako indiáni v známych mayovkách. Po nasatí posvätného dymu ho možno z pľúc vyfukujú na všetky svetové strany. Robia tak asi v úplnom obradnom tichu, aj keď niekedy, keď je môj spánok slabší, započujem z diaľav ich hurónsky smiech.
A potom povedľa chodníčka nachádzam aj iný záhadný artefakt. Predpokladám, že slúži na uzatváranie pokrvných bratstiev v rámci kmeňa, alebo aj medzi príslušníkmi dvoch totemovo príbuzných kmeňov. Tento rituál je možno podobný tomu, ktorý bol vykonaný medzi slávnym náčelníkom Apačov a nemeckým inžinierom Old Shatterhandom. No kým títo známi hrdinovia použili na uzavretie pokrvného spojenectva lovecký nôž, príslušníci mnou skúmaných tajomných primitívnych kmeňov, využívajú paradoxne sofistikovanejší nástroj, ktorý je nápadne podobný injekčnej striekačke.
Momentálne viac poznatkov nemám, ale z dôveryhodného zdroja som ešte zistil, že sa jedná o dosť expandujúce kmene. Čoraz častejšie sa usídľujú v blízkosti ľudských obydlí, a čoraz menej sa vraj obávajú svojich úhlavných nepriateľov, ktorých dokonca kvôli ich zeleným uniformám, nazývajú posmešne „zelenáči".
