Aké úlohy som mal plniť? Už ani neviem, a asi ani vtedy som celkom nechápal. Pamätám sa, že som bol pri výbere kultúrnych čísiel rôznych školských oslavných podujatí, sedel som v porotách Hviezdoslavového Kubína, Puškinovho pamätníka, rozhodoval som o odmeňovaní víťazov zberu papiera, zúčastňoval som sa okresných pionierskych zjazdov. Najviac mi však utkvelo v pamäti to, ako ma v útrobách školských šatní staršie pionierky naučili bozkávať sa po francúzsky. Ako hovorím, moc je opojná.
Najviac som si však význam svojej funkcie uvedomoval pred a počas veľkých školských pionierskych zhromaždení pri zvuku fanfár a bubnovanie bubeníkov. Tí, čo si to môžete pamätať, pamätáte? Ta-tatatata-tatatatá, tatatá...a salutovanie pochodujúcej vlajke. No a v strede tohto diania ja, malý pionier v modrých handrách s červenou šatkou na krku. Prijímal som hlásenia od oddielových vedúcich: „Predseda skupinovej rady, predseda oddielovej rady Petra Jilemnického. Oddiel je nastúpený na slávnostné skupinové zhromaždenie v počte 25". Túto naučenú a zahranú úctu som si užil ešte niekoľkokrát v závislosti od počtu tried (čo trieda to oddiel) a potom som to celé zhrnul v hlásení celoškolskej pionierskej vedúcej, ktorá bola akože mojou nadriadenou. Pamätáte, ako sa potom zvolalo: „ Budovať a brániť, socialistickú vlasť buď pripravený!", a potom zaznelo zborovo „ Vždy pripravený!"
Prvý rok môjho funkčného obdobia bola vedúcou mladá zväzáčka s veľkým entuziazmom. Písala pre mňa fantastické prejavy, ktorým som síce nerozumel, ale aspoň ich písala čitateľne na písacom stroji. Boli plné bilancovania, sľubovania, plnenia, plánovania, a hlavne sa dali čítať. V ďalšom roku však postúpila niekam vyššie, ako hovorím bola veľmi aktívna, plná entuziazmu, zapálená pre vec a písala fakt veľmi dobré prejavy. Nahradila ju taká zašívačka, ktorá všetko robila na poslednú chvíľu, bez zanietenia, iba tak z povinnosti a prejavy písala iba perom.
Keď mi raz tesne pred takýmto veľkým zhromaždením pichla do rúk rukou napísaný prejav, skoro som odpadol. Jej písmo bolo vypísané a celý text bol naškrabaný ako dlhý recept od lekára. Slovám som nerozumel a pravdupovediac, ani som ich nedokázal rozlúštiť. A tak som si začal v priamom prenose vymýšľať, domýšľal som si každé neznáme slovo a tak vety nedávali zmysel. Nebolo mi všetko jedno a do smiechu nebolo ani tým papalášom z okresu, čo sedeli za dlhým stolom ako pozvaní hostia. Už si nepamätám, čo som tam nasplietal, ale muselo to byť niečo nevhodné, pretože po zhromaždení som bol z funkcie zvrhnutý.
Predsedníctvo bolo ponúknuté nejakej oduševnenejšej pionierke. S odstupom času som si však uvedomil, že príčinou môjho pádu nebol iba pokašľaný politický prejav, ale aj plnenie úloh vyplývajúcich z funkcie, ktoré sa však postupne obmedzili len na kurzy bozkávania v útrobách školských šatní.
