Keď som bol dieťaťom, s rodičmi som sa nikdy nerozprával o sexualite. Táto téma bola tabu, oni boli v tejto oblasti vychovaní veľmi konzervatívne a asi na tom nechceli nič meniť. Narodiac sa na dedine, ich rodičia predpokladali, že na všetko prídu časom sami, tak, ako generácie pred nimi. Aj v mojom prípade rodičia ponechávali všetkému voľný priebeh.
Elementárne vzdelávanie v oblasti sexuálnej výchovy sa tak, ako aj v prípade mojich rovesníkov realizovalo nejako prirodzene. Veď vyrastajúc a dospievajúc na dedine, rodičia môžu pokojne vynechať tie rečičky o včeličke sadajúcej si na kvetinku. Stačí, že vám poskytnú priestor s domácimi zvieratkami a informácie získavané sledovaním svojho okolia dostatočne napĺňajú vašu zvedavosť. Raz vám nejakú inštruktáž predvedie hydina, keď sa presúvate k drevenej latríne, na ceste naspäť sa zase pristavíte pri králikárni a vám sa naskytne pohľad na divoké párenie králikov a za nejaký mesiac ste dokonca svedkom aj pôrodu malých zajačikov. No a potom ešte všetky tie párenia sučiek a marcové milovanie mačiek, ktoré by prebudilo zvedavosť hádam aj mŕtveho, a zrazu ste obklopení malými štencami a mačatami, a vám musí byť pomaly jasné, že nevznikli len z hrejivých jarných lúčov.
Keď máte v pohlavných odlišnostiach u zvieratiek jasno, párenie niektorých druhov máte zdokumentované, prichádza čas na spoznávanie ľudských odlišností medzi pohlaviami. V naozaj rannom detskom veku máte napríklad v takej materskej škôlke dosť príležitostí na výmenu informácií v zmysle „ukáž najskôr ty mne a potom ja tebe". Úspech týchto misií bol v časoch, ktoré opisujem vždy zaručený, pretože dievčatá boli asi ešte zvedavejšie ako chlapci. Po takomto prirodzenom poznávaní ste mohli naozaj zamávať na rozlúčku teóriám o bocianoch, vranách a nákupoch detí v obchodoch. Potom si to človek ešte všetko o pár rokov zhrnul aj teoreticky a exaktne v učebnici prírodopisu pre 7. ročník, k tomu nejaké tie zakázané obrázky, aby človek vedel čo a ako, a hlavne kam a potom už len čakať kedy to príde. No a keď to naozaj o pár rokov príde, tak je človek vystrašený ako ten králik a je rád, že je rád.
Keď som sa ešte len pripravoval na rodičovstvo, bol som rozhodnutý, že ani v oblasti sexuálnej výchovy nenechám moje deti len tak naverímboha. Že som to myslel vážne dokazuje aj fakt, že prvú knižku s touto problematikou som kúpil ešte dávno pred tým, ako som sa vôbec oženil a mal deti. Deti sú už na svete, rastú, pýtajú sa a ja rozhovor o týchto otázkach stále odkladám. Môj liberalizmus vekom trocha zkonzervatívnel a knižné pomôcky po prelistovaní a prečítaní pár riadkov odkladám radšej späť do knižnice, do najskrytejšieho zákutia.
Keby som mal prečítať vlastným deťom čo i len kratučký text z knižky o sexualite, ktorá je určená deťom, tak sa asi zapýrim až po päty. Veď posúďte sami, napríklad v knižke „Odkiaľ som prišiel?" je milovanie opísané takto: „ v tejto chvíli sa muž túži dostať k žene tak blízko, ako len vie, pretože cíti, že ju veľmi ľúbi. A aby sa dostal naozaj čo najbližšie, najlepšie urobí, keď si na ňu ľahne a vloží svoj penis do vagíny" a pokračuje to ďalej nasledovne: „ toto je pre oboch, muža aj ženu veľmi pekný pocit. Jemu sa páči byť v nej a jej sa páči, že on je v nej. Hovorí sa tomu milovanie, pretože sa to celé začína tým, že muž a žena sa ľúbia, teda milujú jeden druhého".
Však nehovorím, je to pekne opísané, ale ostýcham sa už aj pri písaní týchto riadkov a nie ešte pri hlasnom predčítaní vlastným deťom. A to ešte keby mám opis milovania dokončiť v duchu detskej knižky, citujem: „keď sa muž a žena vrtia tak usilovne, až sa ti zdá, že obaja priam puknú, tak naozaj majú k tomu blízko. Všetko to trenie hore a dolu, ktoré sa dialo doteraz, zavŕši u oboch ohromne veľké a krásne prepuknutie. Opäť nie je ľahké ti popísať, aký je pri tom pocit. Ale poznáš, ako to je, keď ťa dlho šteklí v nošteku a potom si poriadne kýchneš? Je to trošku podobné".
Tak naozaj neviem, či by som niečo podobné vydržal predčítať dieťaťu v predškolskom veku, ktorému je knižka určená a dokonca doplnená aj ilustráciami.
Pri mojom brázdení internetom som však narazil aj na ďalší takýto prameň nemeckej proveniencie (odkaz), ktorý je minimálne vo svojej obrázkovej forme ešte odvážnejší. Nedokážem si predstaviť, že by som nejakú podobnú knižku listoval so svojimi deťmi, pred ich pubertou by som pri tom cítil asi nesvoj a v čase ich dospievania už trocha aj trápne.
Najradšej by som sa ešte nadlho vrátil k verzii o bocianoch, alebo by som si prial veľký dvor s domácimi a hospodárskymi zvieratkami.
Zdroje: foto aj citovaný text Peter Mayle - Odkiaľ som prišieľ? (Vývoj života bez nezmyslov a s obrázkami), AMOS, Bratislava 1991
Ešte raz odkaz na ešte odvážnejší nemecký zdroj: http://www.sexcigarsbooze.com/2010/07/how-babies-are-made-nsfw-in-north-america/
