Je naozaj paradoxné, že aj priestory, ktoré často podporujú menšinové hudobné žánre a niekedy poskytujú útočisko pre rôzne subkultúry, sú ochotné zarábať aj na takejto pochybnej zábave. Chápem, že svojim spôsobom je to možno viac recesia, ako kultúrny program, no aj tak to považujem za scestné. Nová internetová generácia si vlastne takto stvorila nového insitného „zabávača" napriek tomu, že ešte prednedávnom sa vysmievala svojim starým rodičom, že sa v miestnom kultúrnom dome bavili na Anderovi z Košíc.
Je zaujímavé, že návštevníci urbánnych klubov, mestská a študujúca mládež sa ochotne stávajú nachviľu divákmi alkoholika zo zemepisnej a spoločenskej periférie. Ešte zarážajúcejšie je to, že svojich fanúšikov má aj v radoch menšiny, ktorej členovia sa prezentujú ako ľudia s lepším vkusom, kritizujúci komerčné televízie, rýchlokvasné celebrity a protagonistov suterénnych reality show. Napriek tomu sú schopní freneticky tlieskať takémuto typu podúrovňového alkoholického „humoru". To naozaj k zábave stačia opité a vulgárne reči? Je naozaj vhodné takýmto ľuďom sekundovať potleskom a kreovaním nového a živého publika?
Veď aj väčšina známych internetových nahrávok pána Meliška boli vlastne útoky namierené voči jeho vlastným rodinným príslušníkom. Aj keby tie monológy boli vymyslené a zinscenované, tak by to bolo všetko skôr smutné, ako smiešne. Som presvedčený, že väčšina fanúšikov by v skutočnosti nechcela byť ani v koži samotného „zabávača", a už vôbec nie v situácii ľudí, ktorí takéhoto človeka musia trpieť doma alebo v bezprostrednom susedstve.
Uvedomujú si fanúšikovia tohto „humoristu", že takýchto Meliškov je v slovenských rodinách ešte stále nespočetne veľa? Že sú produktom nezodpovedného a nadmerného pitia alkoholu, a že často takíto ľudia „vychovávajú" deti, prepíjajú rodinné financie a svojim agresívnym správaním (hoci pre niekoho len zábavným slovným prejavom) ničia životy svojich blízkych? To naozaj tomuto národu až tak veľmi chýbajú panoptiká, že s úžasom v očiach a bujarým smiechom v hlase je ochotný tlieskať aj silno-sprostým rečiam, zrodených vlastne z alkoholu rôzneho druhu a zapáchajúcich smradom pisoárov tých najhorších slovenských putík a pajzlov?
Nie, nemyslím si, že som suchár a puritán. Som len vnútorne presvedčený o tom, že ten pán nikdy nebol k*revsky zábavný, a že správanie podobných ľudí by nemalo byť nijako oslavované.
