Sú to priateľstvá, v ktorých o sebe navzájom naozaj veľa viete, lebo s dotyčným priateľom ste vyrastali, čúrali ste spolu do snehu, trhali ste zadné vrecká na červených trenírkach, keď ste preliezali cez ploty cudzích záhrad, prezrádzali ste si tie najskrytejšie tajomstvá, pokojne ste zahryzli do jeho krajca chleba, ktorý vyniesol na ulicu a pred napitím sa z jednej fľaše, ste nemali potrebu utrieť jej hrdlo.
Vážim si aj priateľstvá, ktoré vznikli aj za iných okolností, na miestach, kde sa váš osud preťal so životnou niťou iného človeka a vy ste chvíľu kráčali vedľa seba. A aj keď čas stretnutia bol oveľa kratší ako vaše detstvo, na silu priateľstva to nemalo žiadny vplyv.
Cením si priateľstvá, kde ako do odkazovača môžete posielať správy o svojich problémoch a vždy vám je odpovedané, lebo ten druhý je vždy po ruke a má čas a chuť venovať vám aspoň pár časových zrniek svojho života.
Priateľstvá, ktoré vznikajú v našom jednosmernom prúdení času, keď nové spojenia z nás vyrastajú ako konáriky stromov. Uvedomujem si, že niektoré po čase odumrú, uschnú, ale medzičasom ich vždy nahradia ďalšie a novšie. Niektoré budú možno slabšie, možno krehkejšie ako tie z detstva, ale niektoré sa stanú pevnejšími ako naše vlastné korene.
Je možno dobré, ak sú takéto priateľstvá z času na čas oživované osobným stretnutím, potvrdzované podaním ruky a spečaťované bozkami najlepšie na dve líca. Bozkami, ktoré nemáte problém vtisnúť na tvár ani priateľovi rovnakého pohlavia.
Sú však situácie, keď to nie je celkom možné. Je to prípad aj tých nových foriem priateľstva, ktoré sa rodia akoby in vitro, bez osobného kontaktu, bez podrobnej znalosti súkromia, bez podania rúk a priateľských bozkov. Tieto priateľstvá nemusia byť skúšané diaľkou, pretože už samotné na diaľku vznikajú a preto sú často mnohými odsudzované na nereálne.
Ja som však aj na niektoré takéto priateľstvá hrdý. Vznikli síce vo virtuálnom svete, ale celkom niektorým takto získaným priateľom dôverujem, aj napriek tomu, že ich nepoznám osobne, nikdy som nepočul ich hlas, komunikujem s nimi iba cez statusy, zdieľania a správy. Verím im však aj preto, že za každým stojí skutočná osoba, ktorá ma o duchovnej sile, názorovej blízkosti a étose presvedčila svojimi komentármi, zmyslom pre estetiku a niektorí aj autorstvom článkov napríklad aj na tomto blogu.
Po takýchto skúsenostiach človek ľahko nadobúda pocit, že takéto virtuálne priateľstvá by sa mohli stať aj skutočnými, hmatateľnými, na dotyk, na podanie ruky, na objatie a aj na bozky na dve líca.
Tak všetkým priateľom bez rozdielu, prajem šťastné a požehnané Vianoce.
Foto v perexe: Zdroj internet
