O zatmení, koreňoch a výhonkoch

Už tu trvalo nebývam, len z času na čas navštevujem tieto miesta. Nazývam ich rodiskom, chodím sa sem dotýkať pokrvných koreňov, konárov a pomaly aj nových výhonkov. Je to „krajina nekrajina" môjho detstva, krajina drevených koňov, rozľahlých prérií, vojnových ťažení a prvých lások. Dnes je tu už skoro všetko iné, všetko je akési menšie, vzdialenosti sú akési dlhšie, dni sú akési kratšie a známych tvári je akosi pomenej. Veľa sa zmenilo vo svete, mení sa moja „krajina nekrajina" a mením sa aj ja.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (5)

Zastavujem sa na mieste, kde ešte prednedávnom rástlo tisíce malých sĺnk, ktoré ako satelity smerovali k svojmu slnečnému božstvu.

Obrázok blogu

Bol horúci júlový deň, keď som bol na týchto miestach. V tom sparnom letnom dni, aj on bol ešte živím, aj keď slabnúcim koreňom. Určite by mi to dosvedčili aj tie slnečnice, ale teraz je tu len tajga pokrytá snehom, ticho, chlad a mráz, ktorý zabodáva svoje ostne pod nechty.

Obrázok blogu

Dnes je všetko inak. Kráčam touto krajinou, na vŕšok krížov, vo vrecku sviečka, ktorá bude v tomto mraze malým teplým svetielkom spomienok. Všetko je úplne inak a aj to Slnko sa dnes tvári akosi divne. Dopadá na neho chmára, deň sa začína ako dlhé svitanie, všade vládne studené svetlo a mrazivé ticho. Pozerám do svetelného kotúča a v pamäti sa mi vynára správa o zatmení. Žmúrim, nútim oči hľadieť priamo do studeného oslepujúceho svetla a až tak zbadám Slnko v tieni Luny.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Obrázok blogu

Nevydržím však dlho, klopím zrak a na bielom snehu sa mi ešte dlho potom premietajú tmavé škvrny. Neskôr sa stratia a ja v snehu badám stopy.

Obrázok blogu

Zastavím sa, stopy v snehu ma vždy fascinovali. Vždy boli pre mňa dôkazom pohybu, rozmanitosti a symbolom života, aj keď dnes je všetko úplne inak, ako v tom horúcom lete, keď dozrievalo obilie a broskyne. Polia a stromy sú prázdne, vtáctvo stíchlo, Slnko je v tieni a nechcené plody jesene požiera mráz.

Obrázok blogu

No stopy v snehu sú aj svedkom nových príchodov a preto, keď sa Slnko vymaní z tieňa Luny, opúšťam vŕšok krížov, pri plamienku sviečky zanechám svoje korene a ponáhľam sa pohladiť nový pokrvný výhonok, ktorý sa zrodil s prvým minuloročným snehom.

Jozef Kuric

Jozef Kuric

Bloger 
  • Počet článkov:  333
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Odpočúvač ľudských príbehov, sliedič reality, predčítač, bloger majúci záľubu v literatúre a občasný fúkač bublifrkov, s prechodným pobytom v daždivom Maconde a na Facebooku. Zoznam autorových rubrík:  HistóriaNa cesteSranda musí byťBulvárŠkolstvoPolitická realitaHudobná sekciaZápisky a spomienkyNázoryPokus o literatúruCogito ergo...Tvorivosť

Prémioví blogeri

Iveta Rall

Iveta Rall

50 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

274 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

2 články
SkryťZatvoriť reklamu