Ako prví sa do nemeckej vojenskej služby prihlasovali etnickí Nemci z dobytých a okupovaných území tzv. Volksdeutsche. No po ďalších výbojných úspechoch nacistov a bezprostredne po operácii Barbarossa (útok proti ZSSR) počet dobrovoľníkov narastal. Do nacistických jednotiek tak prichádzali regrúti z Dánska, Fínska, Francúzska, Holandska, Belgicka, Nórska, Španielska, Čiech, Slovenska, Bulharska a Chorvátska. Po obsadení rozsiahlych území ZSSR sa pridávala aj široká paleta sovietskych dobrovoľníkov ako Ukrajinci, Rusi, Estónci, Litovci, Lotyši, Bielorusi, Kozáci a Tatári. Samozrejme motivácie týchto dobrovoľníkov boli rozdielne. Niekoho zaujala myšlienka nacizmu, ideológia rasovej čistoty a boj proti politickému a kultúrnemu úpadku. Niektoré etniká boli motivované národnooslobodzovacím bojom alebo nenávisťou voči boľševizmu. Často však zvíťazili aj materiálne výhody, túžba po dobrodružstve a uspokojenie nízkych pudov.
S rastúcou silou sa tak sa mení aj charakter nacistických okupačných síl. Hlavne do služieb Waffen-SS sa tak dostáva aj množstvo dovtedy pre Nemcov „rasovo nečistých" bojovníkov. Waffen-SS (Zbrane-SS) začali získavať charakter paneurópskej armády, pričom v službách nacizmu sa tak objavilo množstvo bojovníkov z iných kultúrno-náboženských okruhov a často s orientálnym až exotickým zjavom.
Deutsch Arabische Lehrabteilung (DAL)
Išlo o jednotku zloženú z arabských dobrovoľníkov, ktorí mali byť využívaní na tajné operácie v severnej Afrike. Jednotka sa skladal z alžírskych, sýrskych, egyptských, jordánskych, palestínskych, saudských a irackých dobrovoľníkov.
Divízia Handžár
Veliteľa SS Heinricha Himmlera vraj fascinovala islamská viera a moslimovia, považoval ich za neohrozených bojovníkov. Pre myšlienky nacizmu sa podľa Himmlera hodili aj pre svoj často protižidovský postoj. Aj samotný Hitler už pred vojnou sníval o moslimskej armáde o sile 350 miliónov mužov, ktorí by boli využití v boji proti britskému impériu. Himmler plánoval založiť moslimskú divíziu najskôr v Európe z európskych moslimov, pričom táto divízia mala byť odrazovým mostíkom pre moslimskú armádu z Hitlerových predstáv. Preto sa moslimská divízia začala formovať z bosnianských moslimov. Budovanie takejto armády však musela odsúhlasiť chorvátska vláda, ktorá spravovala Bosnu a Hercegovinu. Tá však takémuto plánu nebola veľmi naklonená, pretože sa obávala bosnianskeho separatizmu. Vznik tejto jednotky však osobne podporil aj Veľký Muftí z Jeruzalema. To vyvolalo nárast počtu moslimských dobrovoľníkov a tak vznikla čisto moslimská Divízia Handžár (zakrivená turecká šabľa), aj keď v nej slúžili aj bosnianski katolíci.
Divízia mala vlastného imáma na úrovni práporu a každý pluk mal svojho mulláha. Nacisti dokonca vydávali knihy s náboženským obsahom, ktoré potom distribuovali vojakom. Tvrdilo sa, že dokonca Hitler daroval každému bojovníkovi prívesok s miniatúrou koránu. Divízia bola využívaná hlavne na boj so srbskými partizánmi a v roku 1943 mala asi 26 000 mužov.
Divízia Skanderberg
Po kapitulácii Talianska, Albánsko ovládli Nemci. Nacisti hľadali spôsob ako získať na svoju stranu nacionalistických Albáncov, ktorí by boli nápomocní pri etnickej očiste Albánska a Kosova od Srbov a židovského obyvateľstva. Divízia bola založená 17. apríla 1944 mala cez 9000 mužov, pričom tretina pochádzala z Kosova-Metohija, ďalšími členmi boli albánski moslimovia, príslušníci islamskej sekty Bektaši a niekoľko stoviek albánskych rímskych katolíkov.
Velenie tvorili hlavne Nemci. Divízia Skanderberg bola z vojenského hľadiska prakticky bezcenná, bola zapájaná len do etnických čistiek a genocídy ortodoxných Srbov a židovského obyvateľstva na Balkáne.
Ostlegion (Východná légia)
Sformovala sa koncom roka 1941 po úspechoch plánu Barbarossa a po naliehaniach tureckého generála Erkileta. Ten žiadal, aby vojnoví zajatci z Červenej armády, turkménskej národnosti, dostali možnosť bojovať po boku Hitlera. Hitler dal k takémuto kroku súhlas, a tak vznikli tri východné légie. Kaukazská moslimská légia, Gruzínska légia a Azerbajdžanská légia. Okrem týchto menovaných vznikli v roku 1942 aj ďalšie útvary a to Krymská divízia a Volžsko-tatárska divízia.
Najzaujímavejšou légiou bola Sonderverband Bermann, ktorá pozostávala z Arménov, Gruzíncov, Azerbajdžancov a kaukazských vojnových zajatcov.
Výpočet týchto kaukazských jednotiek by nebol kompletný bez zmienok o legendárnych Kozákoch. Aj keď drvivá väčšina Kozákov zostávala lojálna sovietskej vláde, časť tohto etnika sa kvôli svojmu silnému protikomunistickému postoju pridala na stranu Nemecka.
Indická légia
Indická légia patrila určite k tým najexotickejším jednotkám v službách nemeckých ozbrojených síl. Táto légia sa formovala v zajateckých táboroch Afrika Korpsu v severnej Afrike. Sprostredkovateľom medzi indickými vojakmi a nemeckým velením bol indický nacionalista Subhas Chandra Bose, ktorý sa štylizoval do pozície „prezidenta dočasnej indickej vlády". Prví indickí dobrovoľníci zložili prísahu vernosti Adolfovi Hitlerovi 26. augusta 1942. Indická légia dostala názov Azad Hind alebo Tigria légia.
Mala byť využívaná v boji proti britskej armáde, z ktorej pôvodne indickí vojaci vzišli. Hlavným motívom tak bolo zvrhnutie britskej nadvlády v Indii a vznik samostatného indického štátu. Najsmelšie plány predpokladali, že légia bude dopravená do strednej Ázie, odkiaľ zaútočí cez Irán na Indiu. Plán sa nikdy neuskutočnil. Všeobecne mali nacistickí velitelia o tejto légii nízku mienku. Napriek tomu, že sa snažili rešpektovať náboženské a kultúrne rozdiely, aj tak vznikali často komunikačné problémy. Kultúrna a kastová rôznorodosť ( príslušníkmi boli hinduisti, moslimovia a Sikhovia) vo vnútri légie spôsobovali často aj vnútorné problémy, a preto mala légia dosť veľké problémy s disciplínou.
Zdroje: http://en.wikipedia.org/wiki/13th_Waffen_Mountain_Division_of_the_SS_Handschar_(1st_Croatian)
http://en.wikipedia.org/wiki/Waffen-SS
Ailsby, Ch.: Hitlerovi renegáti (Cizinci ve službách Třetí říše), KMa s.r.o., 2008
