Blízka rodina vedela iba to, že pochádzal z dnes už neexistujúcej obce Harvelka, ktorú pohltilo vodné dielo Nová Bystrica. Práve z chudobných Kysúc sa vydal do USA za prácou a keď sa vrátil, zarobené peniaze investoval do úrodnej pôdy na južnom Slovensku, kde vznikali po československej pozemkovej reforme nové kolónie. Usadil sa, možno zasadil strom, splodil syna a začal stavať dom, no ten už nedokončil. Osudným sa mu vraj mala stať práve stavba domu, keď sa vracal z nákupu tehál a jeho naložený voz zišiel do priekopy. Ocitol sa tak niekde na pol cesty, sám a bez pomoci. Konská sila asi nestačila a tak sa pradedo zo všetkých síl zaprel do zapadnutého voza. Bolo to však asi nad jeho sily, vraj v ňom niečo ruplo, na následky čoho potom neskôr v špitáli zomrel. V rodine sa potom tradovalo, že sa roztrhol v páse.
Z tohto príbehu ma asi najviac zaujala jeho zaoceánska púť, na ktorú som sa pri mojom pátraní zameral. Je paradoxné, že práve táto americká pradedova stopa mi poskytla nové a zaujímavé informácie, ktoré dotvárajú profil nepoznaného príbuzného. Samozrejme nepripisujem zisteným informáciám úplne objektívnu hodnotu, ale sú to predsa len nové a tak trocha aj úsmevné kamienky do rekonštruovanej mozaiky.
Takže, zo zápisu imigračného úradníka, ktorý bol urobený po vstupe môjho pradeda na americkú pôdu, sa dozvedám toto:
Pradedo mal byť v tom čase v dobrej fyzickej a duševnej kondícii a americký úradník na ňom nebadal žiadne znaky mentálneho a zdravotného postihnutia. Pravdepodobne si ho iba tak od oka premeral a v zápise stanovil jeho výšku na 5 stôp (stopa=30,48 cm) a 7 palcov (palec=2,54 cm), čo mi vychádza na 170,18 cm. Bolo zjavné, že bol beloch a úradník zaznamenal, že mal svetlé vlasy a modré oči (mimochodom presne ako môj nebohý otec). Iné výrazné identifikačné znaky úradník neuviedol.
Ďalej zisťujem, že po príchode nemal v držbe 50 dolárov potrebných na pobyt, a že už predtým bol v Spojených štátoch a nikdy nemusel byť z USA deportovaný. Podľa záznamu mal záujem navštíviť príbuzného, ale trval na návrate domov. Preto pred úradníkom uviedol, že neplánuje natrvalo zostať v Spojených štátoch a netúži ani po americkom občianstve, ale to uvádzali asi všetci prisťahovalci.
Ešte zaujímavejšie sú však záznamy o jeho politicko-etických postojoch. Je jasné, že všetci prisťahovalci odpovedali čisto formálne a hlavne s cieľom presvedčiť prechodnú domovinu, že prišelec nepredstavuje žiadne riziko. Z formulára tak zisťujem, že pradedo súhlasil s politikou USA, prichádzal v mieri a neobhajoval násilné zvrhnutie vlády Spojených štátov. Američania ešte pociťovali potrebu zistiť, či nie je polygamista a anarchista, na čo on odpovedal záporne. A to je naozaj potešujúce zistenie.
