A preto sa aj sám seba pýtam, prečo mám potrebu vlastniť každú dobrú knihu? Prečo jednoducho nezájdem do knižnice, alebo ku tiež knihy milujúcim priateľom? Po krátkom premýšľaní si v duchu odpovedám.
Pretože ich chcem mať doma, na dosah, ako svojich blízkych, ako obľúbených rodinných príslušníkov. Chcem na ne dosiahnuť zo svojej pohovky, alebo ešte lepšie zo svojho lôžka pred spaním. Chcem sa ich len tak ľahko dotýkať, listovať a ovoniavať kedy sa mi zachce.
Keď mám chuť, chcem polemizovať o svetových dejinách s Paulom Johnsonom a naslúchať Ľubomírovi Liptákovi o tých slovenských. Len tak zo srandy postaviť proti sebe Samuela P. Huntingtona a jeho „Stret civilizácií" proti Francisovi Fukuyamovi a jeho „Konci dejín". Keď knihy vlastním, môžem hocikedy navštíviť múry kláštora severotalianského opátstva od Umberta Eca a nadŕžať tak Viliamovi z Baskervillu v boji proti temnote neznalosti, alebo si pocestovať naprieč stredovekou Európou s Ecovým Baudolinom. Keď sa túžim trocha báť, postará sa o to Bram Stoker a jeho Dracula, a keď mám chuť báť sa aj smiať zároveň, poteším sa čiernym humorom Roalda Dahla. Ak mám pocit, že všetko čo sa deje v súčasnej slovenskej realite je zlé , siaham po absurdnom humore Josepha Hellera. A keď sa začítam do vlastneného Georga Orwella pochopím, že môže byť aj horšie. Keď chcem uletieť, navštívim juhoamerický magický svet Gabriela G. Márqueza, alebo ešte vzdialenejšie svety Douglasa Adamsa a Arthura C. Clarka. No a potom si môžem nakoniec potykať s Klimáčkom, Otčenášom, Ballom, Vadasom, Hochelom, Kopcsayom, Hvoreckým, a zo všetkými ďalšími, ktorí sú mi blízki, lebo žijú na Slovensku a navzájom si rozumieme.
Tak nech si každý nájde knihu pod vianočným stromčekom. Šťastné a veselé.
