Ich príchod si nebolo možné nevšimnúť, nestačili ani zaparkovať a ako prvé spúšťali hudobnú aparatúru. Dedinským éterom sa niesli dunivé decibely v podobe obrovského megamixu, zloženého z vtieravej disco hudby a popu 80. rokov minulého storočia. Kadencia reproduktorov bola vražedná, vzduchom letel refrén vábivej pesničky Boys, boys, boys, vhodne prestriedaný zmesou rómskych tanečných piesní a Boney M.
Cesta zo školy viedla samozrejme vždy okolo kolotočov, aj keď školák býval na druhom konci. Potom rovno domov a už sme sa nevedeli dočkať, kým spustia prvý kolotoč. Žobronili sme prvé korunky od rodičov, aby nám bolo dopriate trocha nezmyselnej jazdy v kruhu. Najskôr sa z opatrnosti vyskúšal iba detský kolotoč s autíčkami, kačičkami, tátošmi a iným zverstvom a potom sa presedlávalo na nejaký ten iný druh kolotočovej zábavy. Samozrejme so zvyšujúcim sa vekom, sa tento stupeň zasvätenia preskakoval a rovno sa sadalo na tzv. reťazovák. To bola najväčšia zábava pubertálnej mládeže. Strach o svoje zdravie sa vytrácal už po prvej obrátke kolotoča, nasledovalo divoké odkopávanie pred sebou sediaceho, chytanie a točenie reťazí spolujazdcov, teda úplné nerešpektovanie príkazov a zákazov obsluhujúceho kolotočiara. Jeho hrozby aj tak zanikali v hluku kolotočiarského hudobného mixu, ktorého najchytľavejší refrén Ra Ra Rasputin sa odrážal od kostolnej veže a budovy MNV.
Ešte lákavejšie boli drevené maringotky, ktoré sa behom pár minút zmenili na blikajúce, svetlom zaliate, farebné chrámy naivného hazardu, nevkusu a propagácie jemnej erotiky. Na návštevníkov zízali opičky na gumičke, vyrobené možno z kožušín králikov, plyšáky najrozličnejších zvierat a rozmerov, krikľavé čačky-mačky a aj mačky vo vreci. Práve tu ste mohli minúť ušetrené vreckové na nezmyselnosti najväčšieho druhu. Erotiku zastupovali rôzne nálepky a plagáty nahotiniek, ktoré sa stávali majetkom dospievajúcich chlapčísk, ale aj ich otcov, aspoň v podobe voňavého obrázka prsnatej slečinky, ktorá potom visela na zrkadle za čelným sklom v nejednej rodinnej Škodovke alebo Žiguláku.
Samozrejme najväčším magnetom, týchto výkladov nezmyslov na kolesách, boli vzduchovky, ktoré útočili na najnižšie pudy chlapcov a mužov. Práve na kolotočiarskej strelnici sa prebúdzali lovecké a strelecké potreby tvorov mužského pohlavia. Veď, kde inde sa mohol chlapec či muž lepšie predviesť pred osobami opačného pohlavia? Streľba na viac pokusov, však sebavedomiu a určite ani peňaženkám mužov moc nepomáhala. Horko-ťažko vystrelená ruža, majúca niekedy hodnotu 4 chlebov a 10 litrov mlieka, bola však vynikajúcim dôkazom lásky a vhodnou ospravedlnenkou za zvýšenú hladinu alkoholu v krvi. Odpúšťajúca polovička vždy prijala papierovú ružu na špajdli a odpúšťaniu vhodne dopomáhala aj hudobná dramaturgia, keď z reproduktorov zaznelo „biely kvet - darujem ti biely kvet, biely kvet - posledný je viac ich niet, niet". Kolotočiari motivovaní týmto fenoménom, potom po večeroch ešte viac ohýbali hlavne vzduchoviek o zárubne dverí, aby sa aj naďalej mohli podieľať na tomto šírení lásky a manželského porozumenia.
Potom zrazu kolotoče odtiahli a s nimi aj hudba, zábava a vzrušenie. Zostala po nich len udupaná tráva, všade rozhádzané paličky od cukrovej vaty, nejaký ten biologický odpad a na pár hodín aj v tráve postrácané drobné mince.
Po ich odchode v domoch ešte pár týždňov padal prach na vystrelenú papierovú ružu, nahotinka v aute stratila vôňu, žuvačky už dávno nemali chuť a za gaučom uviazla opička na gumičke.
