S Murakamim o ohni

Keďže som narodený v znamení rýb, mojim živlom by mala byť voda. Ja však od malička obdivujem aj jej protiklad - oheň. Je to asi prirodzené. Oheň stál pri zrode človečenstva, prinášal teplo a svetlo tam, kde dovtedy vládla iba temná praveká tma. Asi aj preto má v sebe mnoho ľudí zakorenenú úctu k ohňu a fascináciu jeho plameňmi. Počas detstva som mal veľa možností stretnúť sa s otvoreným slobodným ohňom. Život na dedine tieto skúsenosti jednoducho ponúkal. Ako deti sme sa často s ohňom pohrávali, samozrejme pod dozorom dospelých. Ponúkali sme mu suché konáre a štiepky dreva, a on sa do nich zahryzával plamennými zubami.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (17)

Odvďačoval sa za to tancom a melódiou zloženou z praskania a spevu pripomínajúceho šepot. Normálne nás svojimi tanečnými kreáciami hypnotizoval, a pritom šepkal, aby sme znova priložili kúsok dreva. Dospelí nás vždy varovali pred dlhým pozeraním do ohňa, pretože poznali jeho veľkú moc. Takto zhypnotizovaným vraj hrozilo nočné pomočenie, taký bol vraj následok dlhého nazerania do jeho horúcich útrob. S úmyslom vyhnúť sa takejto hanbe, sme ohňu ponúkali aj prerastenú slaninku. Kvapky roztopeného tuku potom bombardovali jeho rozpálené telo, a on odpovedal slastným sykotom. Po určitom čase chceli dospelí vždy oheň umlčať, no my deti sme ho vždy znova a znova oživovali prikladaním ďalšej drevenej potravy a poskytovaním prvej pomoci, v podobe dýchania do pahreby. Keď už záchrana nebola možná, vkladali sme do jeho umierajúceho popolavého tela zemiaky.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Boli to naozaj nádherné časy, keď bol oheň bežnou súčasťou života a nie len plamienkom uväzneným v plynovom zapaľovači. Moderný svet už neposkytuje toľko možností hľadieť do jeho vnútra a oživovať tak staré spojenectvo a tajomstvá. Asi aj preto sa vždy, ako malý chlapec teším rôznym posedeniam pri ohni. Bez výhrad prijímam pozvania na opekačky a varenia gulášu na prírodnom ohni. Vtedy sa myšlienkami vždy navrátim do detstva a spomínam na letné večery, keď oheň často nahrádzal večernú televíznu obrazovku.

V takých chvíľach sa vždy vo mne niečo pohne a cítim sa zrazu nejako inak. Asi tak, ako jedna Murakamiho hrdinka, ktorá sa pri pohľade do ohňa celá stíšila a cítila niečo, čo je v normálnom živote skôr niečo výnimočné. To „niečo" pociťujem vždy a ja. Aj napriek tomu, že som obklopený priateľmi, v prítomnosti ohňa venujem svoj záujem len ohňu. Pristihujem sa pri tom, že na celé minúty sa ocitám osamotený. Len ja a oheň, a iba akoby z diaľky prichádzajúce hlasy ostatných, pri ohni baviacich sa ľudí. Zaujato a mlčky hľadím do jeho plameňov a môj literárny priateľ Murakami mi vysvetľuje príčinu mojej fascinácia. Hovorí, že oheň disponuje neobmedzeným tvarom, a práve preto v ňom človek môže zhliadnuť to, čo má práve na srdci. Ak vraj začne mať človek pri pohľade do ohňa pocit pokoja, je to len preto, že sa jeho vnútorný pokoj odráža v ohni.

Jozef Kuric

Jozef Kuric

Bloger 
  • Počet článkov:  333
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Odpočúvač ľudských príbehov, sliedič reality, predčítač, bloger majúci záľubu v literatúre a občasný fúkač bublifrkov, s prechodným pobytom v daždivom Maconde a na Facebooku. Zoznam autorových rubrík:  HistóriaNa cesteSranda musí byťBulvárŠkolstvoPolitická realitaHudobná sekciaZápisky a spomienkyNázoryPokus o literatúruCogito ergo...Tvorivosť

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Lívia Hlavačková

Lívia Hlavačková

41 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

273 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
SkryťZatvoriť reklamu