Sila v krehkosti, krátko o Československu

Narodili sa dva roky po vzniku 1.ČSR, na dvoch rozdielnych miestach novej republiky. Jeden na slovenskom juhu, druhý na rozhraní Kysúc a Oravy. Ich osudy sa aj napriek tomu stretli v úplne novej československej dedinke na južnom Slovensku.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

V 10. roku života novej republiky v miestnej ľudovej škole nacvičili spolu slávnostný kultúrny program, recitujúc oslavné básne a posielajúc vrúcne detské pozdravy prvému československému prezidentovi. Ledva však stihli dospieť, ich spoločná nová vlasť už bola v ohrození. Jeseň 1938 skutočne nepriniesla len žlté lístie a prvé prízemné mrazy, ale aj posun hraníc a paralýzu ideálov.

Druhé desaťročie republiky tak už spoločne neoslávili. Ich životy sa na krátky, hoci strastiplný čas rozišli. Ten so staršími koreňmi zapustenými v južnej zemi mohol ostať, ten druhý sa vydal za novú hranicu, späť na sever. Zrazu žili v dvoch úplne iných štátoch, netušiac, že ten zo severu si odžije pár rokov aj v krajine tretej, pričom sa od opustenia juhu už za žiadne hranice vlastne nesťahoval.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Prišla vojna. Sever sa s juhom síce nemali veľmi v láske, no spájala ich spoločná ideológia a mylná viera v nový európsky poriadok. Československá vec bola razom udupaná do blata mašírujúcimi armádami a obom „spriateleným" vojskám zavoňal aj ich mladý vek. Vrhli ich do boja za Boha, za národ, za Tisa a za Horthyho.

Možno v tých divokých rokoch stratili vieru a ideály, možno ani nedúfali, že sa raz znova stretnú, no dejiny to opäť zariadili inak. Po vojne sa hranice opäť posúvali a oni sa znova ocitli vo svojej československej dedine, v obnovenom Československu. Jednému síce hrozilo, že jeho staré korene budú vyklčované kolektívnou vinou, no vernosť československej veci a pamäť iných tomu zabránili. Staré vzťahy a priateľstvá sa oživili, a to ich sa neskôr spečatilo aj rodinným zväzkom.

SkryťVypnúť reklamu

Po niekoľkých desaťročiach sa dožili aj rozpadu spoločného štátu. Pochopili, že opäť nie je v ich silách tomuto dejinnému kroku zabrániť, a tak iba dúfali, že sa to udeje bezbolestne. Keď sa tak stalo, sedeli mlčky na priedomí a možno sa potichu modlili, aby sa už história ďalej neopakovala. Keď opustili tento historický svet, ich telá spočinuli na spoločnom cintoríne, jeden na ľavej strane pod kameňom so symbolom kalicha, ten druhý napravo s náhrobkom v tvare kríža.

Jozef Kuric

Jozef Kuric

Bloger 
  • Počet článkov:  333
  •  | 
  • Páči sa:  2x

Odpočúvač ľudských príbehov, sliedič reality, predčítač, bloger majúci záľubu v literatúre a občasný fúkač bublifrkov, s prechodným pobytom v daždivom Maconde a na Facebooku. Zoznam autorových rubrík:  HistóriaNa cesteSranda musí byťBulvárŠkolstvoPolitická realitaHudobná sekciaZápisky a spomienkyNázoryPokus o literatúruCogito ergo...Tvorivosť

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

90 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Lucia Nicholsonová

Lucia Nicholsonová

207 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu