Nechcem však vyzerať ako by som trpel slovenskou chorobou zvanou závisť, pretože zase treba podotknúť, že taký slovenský, hoci iba provinčný raper dosiahol v našich podmienkach celkom slušné úspechy, veď čím iným sa dá nazvať napríklad celkom dobrý predaj originálnych hudobných nosičov v krajine, kde je nelegálne kopírovanie hudby skoro ľudovým folklórom. Nebudem teda tajiť, že podobný úspech slovenského rapera mi je mierne sympatický, pretože taký raper mohol skutočne začínať ako obyčajný chlapec z panelákového sídliska, ktorý si vysníval svoj sen pri počúvaní obľúbenej muziky z monoreproduktora kazetového magnetofónu, potom skúšal rapovať niekde v dedkovej garáži a na sídliskových lavičkách možno vznikali jeho prvé beaty a texty. Raper si šiel za svojim cieľom a priznávam, že aj mňa na začiatku jeho kariéry zaujal jeho skoro až dadaistický prístup k textom a normálne úprimne som fandil jeho vzostupu. V tomto momente jeho kariéry by som možno aj súhlasil s názorom o vhodnom vzore pre nudiacu sa sídliskovú mládež, a ním ospevovanú hudbu z ulice by som odporučil ako recept na problém „kudy z nudy".
No po raketovom vzostupe slovenského rapera som začal o jeho pozitívnom vplyve na omladinu pochybovať. Nie však pre jeho módny vplyv nosiť nohavice na pol žrde, veď z toho raz vyrastú všetci jeho nasledovníci, tak ako z tohto zlozvyku vyrástol aj on sám. Ani nie preto, že jeho texty sú často plné vulgarizmov, veď často už školopovinní šiestaci cifrujú omnoho šťavnatejšie ako samotný raper a nebudem farizejsky tvrdiť, že po údere kladivom po prstoch nemám neslušné slovíčka v slovnej zásobe aj ja a vtedy ich dokážem aj vyskloňovať. Neprekážal mi ani slovník plný divných slov, slovných spojení a novotvarov, ako zlaté klobásky, keše a lóve. Nevadila mi ani jeho hudba, ktorej niektorí nemôžu prísť nielen na chuť, ale ani na meno. Pre mňa osobne je hudbou už aj to, ak niekto dokáže na dedinskej svadbe vylúdiť melódiu hoci iba dvoma polievkovými hliníkovými lyžicami. Hudobný vkus nikdy nekritizujem a výber hudby považujem skoro až za intímnu voľbu poslucháča a tiež odmietam názor, že akákoľvek hudba môže zničiť morálny vývin detí a mládeže, aj keď netvrdím, že niektoré hudobné kúsky nemôžu byť škodlivé. Slovenskému raperovi odpúšťam dokonca aj charakteristické pozérstvo, pretože nie som naivný a chápem, že v skutočnosti to môže byť len marketingový ťah.
Skutočný problém, ktorý však diskvalifikuje slovenského rapera z ašpirácie na titul "pozitívny vzor pre deti a mládež", je v jeho názorovej a postojovej schizofrénii. Samozrejme netvrdím, že postoje sa nemôžu vplyvom dospievania a poznania meniť, ale postojové zmeny slovenského rapera nie sú z kategórie, keď som bol malý, chcel som byť kozmonautom, ale potom som si to rozmyslel, lebo som sa bál tmy a výšok, alebo pred vojenčinou som neznášal kapustné fliačky, ale teraz ich môžem aj s kefírom. Názorové zmeny slovenského rapera sú z úplne inej ligy, často sú to až priam kopernikovské obraty. Veď ako ináč chápať jeho reči o túžbe stále si robiť iba svoju milovanú hudbu a zostať verný svojim "undergroundovým" koreňom. Kde sú predsavzatia o obchádzaní veľkých produkčných domov oblúkom, o nezapredaní sa reklamným agentúram a o rapovaní iba pre svojich skutočných fanúšikov.
Nie je to postojová rozpoltenosť odmietať hudobné ceny a následne preberať platinové platne? Ako ináč ako postojová slabosť nazvať to, keď raper na jednej strane vyčíta niekomu vystupovanie v komerčných televíznych prenosoch a potom je odhodlaný za asistencie tanečníc a ohňostrojov otvárať ešte väčšiu televíznu šou. Ako ďalej chápať vystúpenia na firemných akciách, v komerčných rádiách, v reklamách a dokonca aj na oslavách a žúroch ním "opovrhovaných" zlatokopiek.
Raperova obhajoba útokom (vraj niekedy aj päsťou) a reči o slovenskej malosti a závisti naozaj nepresvedčia a neobstoja. Ospravedlňujúco by zapôsobila iba asi akási verejná spoveď, v ktorej by slovenský raper priznal postojovú zmenu, ovplyvnenú dospievaním, poznaním, pochopením reality, vytriezvením z ideálov, alebo aspoň láskou k peniazom. Toto však nikdy slovenský raper neurobil, a asi ani neurobí, a preto si myslím, že pre svoju názorovú rozpoltenosť a niekedy až oportunizmus naozaj nemôže byť pozitívnym vzorom a už vôbec nie pre deti. Jedine, že by sme sa dohodli, že zásadovosť a vernosť svojim názorom a postojom v dôležitých otázkach, už nie sú hodné nasledovanie.
