A počul som zvesti o stratených deťoch v konzumných chrámoch, ktoré sa našli nakoniec na toaletách, ostrihané a prezlečené do iného šatu. A započul som chýr, že zo 7832 svetových jazykov je najťažšia práve slovenčina. A videl som, že mnohí Slováci tomu verili, lebo to vraj napísal slovenský jazykovedec, hoci v texte odborníka na jazyky bolo viac gramatických chýb, ako je v slovenskej gramatike výnimiek.
A započul som správy o ľuďoch v núdzi, ktorí sa pri výbere peňazí z bankomatu zachránili pred olúpením tým, že zadali svoje PIN číslo naopak. A videl som varovania pravoverných pred Hello Kitty bez úst, ktorá otvára brány pekelné, aby mohol Satan ľahšie vstúpiť do detského sveta. A počul som, ako tí, čo odhalili pravdu o démonických hračkách, zbavovali svoje deti aj iných hračkárskych lákadiel diabla, vraj pre istotu, aby ich ochránili pred vampirizmom a neviazanou sexualitou.
A videl som ľudí v internetovom zúfalstve, obávajúcich sa z nebezpečných vlasových šampónov, ktoré vraj penia iba preto, že boli pôvodne vyrobené na drhnutie garážových podláh. A videl som tiež aj šírenie strachu zo zubných pást vraj plných chémie. A videl som ako ľudia zdieľaním podobných poplašných chýrov vyhlásili vojnu celej periodickej tabuľke chemických prvkov, no v tom istom okamihu sa nebáli bojovať proti zhubným ochoreniam glgajúc bielidlo a hltajúc sódu bikarbónu.
A videl som ako ľudia hľadali všade skryté znamenia, a to nie len na papierových bankovkách, ale aj v záhyboch škatúľ trvanlivého mlieka, veriac, že čísla prezrádzajú počet prevarenia už niekoľkokrát nepredaného mlieka.
A videl som ako sa freneticky šírilo posolstvo o „realite súčasnosti", ktoré nieslo chýr aj o tom, ako sa „z ryby - jedla žobrákov, stala luxusná lahôdka". A videl som ako ľudia verili, že tieto slová napísal rešpektovaný intelektuál, hoci on by to nenapísal, ani keby pojedol namiesto luxusných lahôdok klobúčiky lysohlávok. A videl som, ako boli tí ľahkovážne presvedčení presviedčaní o nepravosti tohto pamfletu, no napriek tomu sa zaryto bránili pravde, tvrdiac, že je to jedno, pretože dôležitejšia bola iba nimi videná „pravda", hoci to bolo celé klamstvo.
A videl som na pultoch niečo, čo sa predávalo ako kniha. Bola zviazaná siedmimi pečaťami mlčania. A počul som zvestovateľa pravdy, ktorý rozhlasovým hlasom tvrdil, že iba vyvolení pochopia zamlčanú pravdu o svete, hoci pravdou bolo, že táto kompilácia vznikla z internetovej pavučiny vygooglených poloprávd.
A vykladač zamlčaných klamstiev búrlivo hlásal, že všetko je inak, lebo niekto v zákulisí pripravuje nový svetový poriadok.
A videl som ako samozvaný prorok bránil svoje videnie pravdy, no popritom, oduševnene tvrdil, že muž, ktorý stvoril magické daždivé Macondo, napísal po teroristickom útoku z 11. septembra 2001 americkému prezidentovi list (Carta a Bush*) plný výčitiek a cynických otázok, hoci išlo presne o také isté klamstvo, ako list o slovenskej „realite súčasnosti" a nositeľ Nobelovej ceny za literatúru, by sa namiesto napísania takého necitlivého listu radšej vzdal svojich ľavicových postojov a prepísal svoje najzásadnejšie literárne dielo na scenár tureckej telenovely.
A videl som ako sa mnohí vracajú mentálne do 13. storočia, vidiac zlatý vek v dobách pred objavením antibiotík a modernej medicíny, do dôb vysokej úmrtnosti, povier, lektvarov, hľadajúc návrat k zdravým časom, odvolávajúcich sa na skúsenosti predkov, no zabúdajúc používať zdravý, možno aj sedliacky rozum.
*New Gabo Hoax: Carta a Bush de Gabriel García Márquez (http://www.themodernword.com/gabo/gabo_news.html)
Ah, the joys of the Internet! It seems that Garbo is the "victim" of yet another fake letter, this one slightly more nasty than La marioneta! Called in Spanish "Carta a Bush de Gabriel García Márquez," or "Gabriel García Márquez' Letter to Bush," the open letter is a post 9-11 diatribe about the United States. The letter was not written by Gabo, who repudiated it in the newspaper La Jornada, calling it a piece of bad writing ("mal escrito").
I must confess, I am rather puzzled that anyone could possibly think that Gabo could write such a letter, which goes well beyond good taste and reason to express anger at American imperialism. More distressing to me, however, is that many versions of the letter circulating the Internet have "borrowed" my introduction to this very site, Macondo, as an introduction to the letter! Eek, I say, Eeek. I have nothing to do with this letter either!
