Parlament bol po celé svoje funkčné obdobie plný obštrukcií a politického boja, často podfarbený aj silnými slovami. Na pôde parlamentu sa pokojne nadávalo do hajzlov a počuli sme aj o zvratku a zhnitom lajne sediacom v parlamente. Opäť sa na pôde zákonodarného zboru objavil aj mužský pohlavný úd, už nie síce starý, ale zato úplný a paradoxne došlo k záhadnej identifikácii Žida a Goebbelsa v jednej osobe. Ďalej sa tam objavilo množstvo idiotov, hlupákov, tlčhúb, ožranov a aj takých čo spadli z neba, a dokonca jeden mal vypadnúť druhému z nosa. Na pôde snemovne sa zjavovali aj transcendentálne bytosti v podobe synov diabla, jeden z nich bol dokonca retardovaný so špecializáciou na mužské zadky. Všetko zakontrovali pohoniči tiav, starý senilný pán, poučujúca dedinská učiteľka, maďarskí agenti, národní hrdinovia, jeden svätec a milovníci forintíkov.
Okrem toho boli poslanci zodpovední aj za niekoľko paranormálnych javov, keď niekto v parlamente fyzicky nebol, ale prezenčná listina tvrdila niečo iné. Niektorí hlasovali, aj keď za normálnych okolností nie je možne byť na dvoch miestach súčasne. Boli aj takí, ktorí sa zasadnutí parlamentu vôbec nezúčastňovali, ale mzda aj so všetkými paušálnymi náhradami im bola vyplácaná v plnej výške a načas. Často boli používané aj ich fantastické mimikry, keď poslanci zastierali svoju spoločenskú unavenosť v práci a za volantom. Dôvodom týchto mysterióznych javov bolo podľa jedného politického matadora neposvätenie snemovne exorcistom.
Inkvizícia - F. Goya
A tak, keby sa tieto udalosti odohrávali v stredoveku, boli by určite v záujme inkvizítorov a nad jazykovou ekvilibristikou poslancov, by si lámali hlavy aj stredovekí scholastici. Filozofovali by nad ich vzájomným pomenovávaním, deliac sa na dva tábory nominalistov a realistov. Ich filozofický spor, by bol založený na diskusii, či v skutočnosti ide len o pojmy, ktoré niekto vyslovil, a sú to len a len pojmy, alebo už pred samotným pomenovaním subjektu, bola pomenovaná skutočnosť realitou a skutočnosťou.
