Správa o nosení nacistickej symboliky vojakmi českej armády na medzinárodnej vojenskej misii bola pre mňa zarážajúca. V podstate je pre mne nepochopiteľné akékoľvek sympatizovanie s nacizmom a jeho strašidelnou symbolikou. Ešte nepochopiteľnejšie je to v prípade Čechov, ktorí majú s nacizmom zlé historické skúsenosti. Ak by sme si dokonca odmysleli aj obdobie nacizmu, alebo druhej svetovej vojny, tak ani vzájomné česko-nemecké vzťahy v dejinách neboli na najlepšej úrovni a vo väčšej miere prevládala určitá (politická) forma vazalského postavenia Čechov voči Nemcom.
V podstate už po vymanení sa českých kmeňov spod závislosti od Veľkomoravskej ríše, po smrti Svätopluka, sa vytvorili základy vazalského postavenia Čechov voči politicky a vojensky silnejším Nemcom. Tento stav prevláda aj počas samostatného českého kráľovstva - dedičstva Přemyslovcov. Po nástupe Habsburgovcov na český trón po roku 1526 sa tento vzťah ešte viac posilnil a porážkou českých stavov na Bielej hore začala v Čechách de facto germanizácia, pokračujúca dokonca ja za panovania osvietenského panovníka Jozefa II. Germanizácia a vplyv Nemcov v českých krajinách bol začiatkom 19. storočia taký silný, že hrozilo až odnárodnenie. Reakciou na tento stav bolo národné obrodenie namierené práve proti nemeckému vplyvu. Vyslobodením spod nemeckého zovretia bol až vznik Československej republiky po 1.svetovej vojne.
Po vzniku 1.ČSR sa však súčasťou novej republiky stala aj mnohopočetná nemecká menšina (podľa sčítania obyvateľstva z r. 1921 tvorila táto menšina 3,1 mil. obyvateľov, dokonca svojou početnosťou prevyšovala aj Slovákov v ČSR). Práve táto menšina v 1.ČSR bola nástrojom vzmáhajúceho sa revanšizmu zo strany nacistického Nemecka. Povedzme si to rovno, Hitler Čechov nemal moc v láske (koho však mal) a jeho jedným z hlavných bodov programu bola likvidácia 1.ČSR. Mníchovský diktát a neskôr až protektorátna správa boli zavŕšením jeho protičeskoslovenskej (hlavne protičeskej) zahraničnej politiky. České územia stratili úplnú samostatnosť a stali sa viac-menej nemeckou kolóniou v strednej Európe. Český národ dostal v tomto období naozaj tvrdé rany.
Ako môže teda príslušník českého národa (ešte k tomu slúžiaci v medzinárodných zložkách českej armády) inklinovať k ideológii, ktorá ešte v 20. storočí pozbavila Čechov štátnosti a nacistické okupačné sily napáchali na ich území obrovské utrpenie. Čo viedlo veliteľa roty nadporučíka Jana Čermáka slúžiť s prilbou s erbom divízie SS Hohenstaufen? Čo motivovalo práporčíka Hynka Matonohu k „ozdobeniu sa" symbolmi brigády SS Dirlewanger (tá sa zúčastnila aj na potláčaní Slovenského národného povstania)? Naozaj ich vedomie zatienila len nenávisť voči českým Rómom a strach s prisťahovalcov? Sú to až také silné motívy, že dokážu zatieniť českú historickú pamäť až tak, že sa zabudne na Mníchov, Protektorát Čechy a Morava, útok na české vysoké školy, Gestapo, Terezín, Heydricha, Lidice, Ležáky a desaťtisíce mŕtvych?
