Mnohí totižto podľahli klamlivej predstave, že dokážu urobiť niečo pre ľudí, ale ich hlavným vnútorným motívom aj tak naďalej zostáva vzbudenie závisti u bývalých spolužiakov a zisk čestnej „zemianskej" lavice v obecnom kostole. Legislatívna činnosť mnohých sa tak razom premení iba na falošné tliachanie, mlátenie prázdnej slamy, urážky, vyslovovanie súdov, tvorenie bonmotov, ktoré sa v parlamentných priestoroch nazývajú politickým názorom. Vraj obhajujú pravé (a aj ľavé) hodnoty, no v skutočnosti sa len uchyľujú k populizmu a demagógii, ktoré podfarbujú lacným pozérstvom a infantilnou teatrálnosťou.
Ťažko však povedať, či ešte horšími nie sú tí, ktorí v parlamentných laviciach pasívne mlčia a obdivne sledujú svojich výrečnejších narcistických kolegov. Aj oni tvrdia, že sa neskutočne narobili pre blaho občana, a odmietajú si priznať, že čítanie bulvárnych plátkov počas rokovania a olizovanie displejov štýlových tabletov k pracovnej náplni poslanca skutočne nepatria. Je preto desivé, že aj títo „pracanti" si v duchu odvodzujú slovo „poslanec" od pojmu „poslanie", prehliadajúc fakt, že v skutočnosti sú iba do počtu, a že poslanecké kluby si ich chovajú iba na obsluhovanie hlasovacích zariadení, čo je však v konečnom dôsledku zase len do počtu.
Vraj sú všetci do jedného, výreční a aj tí mĺkvi, vzdelaní a kompetentní. No áno a presne táto ďalšia zblúdená utkvelá predstava, žijúca v hlavách mnohých politikov, k tomuto parlamentnému marazmu výdatne prispieva. Disponovať akademickým titulom získaným na nejakom elokovanom pracovisku druhotriednej univerzity, by sa vzdelaním ani nemalo nazývať. Vzdelanie skutočne nie je len o počte titulov a to adekvátne sa naozaj ťažko získava po sobotách, popri rodinnom podnikaní, sedení v dozorných radách a predstavenstvách, po nočných recepciách, kortešačkách a lopotnom obsluhovaní hlasovacích zariadení na detašovanom pracovisku, ktorému sa už medzi radovými občanmi začína hovoriť ako o chránenej dielni. Z rýchlokvasených magistrov sociálnej práce a práva sa rozhľadený/á intelektuál/ka a politik/čka stane naozaj ťažko a skutočne k tomu nijako neprispeje ani dokonalá znalosť diela Rosamunde Pilcherovej a Dana Browna.
