V podstate je extrémizmus možné rozdeliť do dvoch základných typov, aj keď si uvedomujem, že nasledovné delenie je dosť povrchné a nepresné. Dôvodom nepresnosti je fakt, že názorové orientácie sa môžu prekrývať či už z dôvodu spoločného základu vzniku, alebo z hľadiska politického chápania extrémistického správania. Ďalším problémom pri delení je pocit prospešnosti viacerých názorových hnutí, ktorý v nich prevláda. Myslím tým, že ak niektoré hnutie alebo zoskupenie usiluje o realizáciu ušľachtilých a humánnych ideálov (napr. národné, ekologické, socialistické, antiglobalistické myšlienky), môžu seba samých vnímať ako legitímnu formu sabarealizácie. Ak aj ich činnosť je na hrane zákonnosti, domnievajú sa, že ich činnosť extrémistická nie je. V konečnom dôsledku, ale môžeme rozdeliť extrémistické zoskupenia a hnutia nasledovne:
1.Politický extrémizmus
pravicovo orientovaný - prezentovaný presadzovaním ideí rasizmu, fašizmu, nacizmu a neonacizmu, (tento pojem a zároveň aj skupina ľudí, ktorá sa k nemu hlási úzko súvisí s pojmom rasistický extrémizmus)
ľavicovo orientovaný - prezentovaný anarchistickými a antiglobalistickými ideami, ale aj ekologickými motívmi.
2.Náboženský extrémizmus
Je prezentovaný náboženskými zoskupeniami, ktoré svojou ideológiou a názormi ohrozujú životy, zdravie alebo majetok osôb a porušujú všeobecne záväzné právne predpisy (sem môžeme zahrnúť aktivity náboženských siekt, ale aj terorizmus s náboženským odkazom).
Takéto prejavy extrémizmu sa začiatkom 90. rokov 20. storočia stali jedným zo sociálno-patologických javov aj na Slovensku a zasiahli aj priestory slovenských škôl. Pred 20 rokmi sa vtedajšia škola s takýmito problémami nemala možnosť ani stretnúť. Spomeňte si tí, ktorí ste boli vtedy školopovinní, že na nič podobné sa z tohto obdobia nepamätáte. Ani v duchu by vás nenapadlo nadŕžať nacistom, pri učiteľovom rozprávaní o 2. svetovej vojne. Všetci sme vtedy z hodín dejepisu vedeli, že nacizmus bola obludná ideológia, nehodná žiadnej úcty a oslavy. S týmto názorom už dnes nie všetci žiaci a študenti absolútne súhlasia. Práve v školských laviciach nachádzajú extrémistické hnutia a skupiny svojich sympatizantov a nasledovníkov. Stále viac sa objavujú takéto prejavy a názorové orientácie už u školopovinnej mládeže a zosilňujú u tej, ktorá ma už povinnú školskú dochádzku za sebou (a nielen u učňovskej mládeže). A tak sa prejavy rasizmu, fašizmu, xenofóbie, neonacizmu, ale aj iných extrémistických názorov stávajú výchovno-vzdelávacími problémami. Takýmto prejavom na škole môže byť "nevinný" hákový kríž nakreslený na školskej lavici, ale aj spôsob obliekania, skrytá symbolika na oblečení. Nechýba ani násilie v triedach, prenášajúce sa aj mimo školy na ulicu, koncerty, alebo na futbalové štadióny. Niektorí mladí nemajú problém si len tak po večeroch zahajlovať pre radosť, propagovať extrémistické názory na verejnosti (internete), alebo sa dajú na celý život potetovať nacistickými symbolmi ( niekedy jasnými len pre zasvätených). Samozrejme, že na potláčanie takýchto prejavov v škole, treba opäť celospoločenskú zainteresovanosť aj z dôvodu celospoločenskej nebezpečnosti.
Je potrebné, aby na riešení participovali rôzne inštitúcie (rodina, škola, polícia, mimovládne inštitúcie, cirkvi atď). No najväčší podiel by mali mať škola a rodina, teda akési inštitúcie prvého kontaktu s potencionálnym členom extrémistického hnutia. Práve rodina a škola by mala poznať názory a orientáciu dieťaťa, žiaka. Napríklad aj nevinný prejav v správaní, reči, obliekaní môže naznačovať názorovú orientáciu a možno aj neskoršie sociálno-patologické správanie. Učitelia a rodičia by mali byť dostatočne vyzbrojení vedomosťami o subkultúrach mládeže, aby mohli ľahšie identifikovať tie, ktoré prezentujú svoje extrémistické názory či už v skrytej, alebo otvorenej forme cez verejné prejavy, módu, hudbu, symboliku atď. Napríklad práve pravicový extrémizmus využíva veľmi prebujnenú symboliku, kryptogrami a symboliku čísel (18, 88, 14), v značkách oblečenia skryté významy (Thor Steinar, Eighty eight , A.C.A.B., LONSDALE, CONSDAPLE, Pit Bull, Resistance, Masterrace, Walhalla, Troublemaker, Pretorian).
Možno by potom mohli byť dôkladnejší pri hľadaní príčin žiakovho inklinovania k rôznym formám extrémizmu. Učitelia (rodičia) by mali byť kompetentní pochopiť pohnútky žiaka, názorovú orientáciu a dodať mu uznanie a spolupatričnosť, ktoré pred tým nachádzal v extremistickej subkultúre.
No a tu sme opäť pri koreni problému. Táto problematika je nielen v školstve dosť podceňovaná. Veď aj samotná polícia a justičné orgány práve často práve z legislatívnych dôvodov, musia preklasifikovať trestné činy z kategórie zjavne extrémistických (hanobenie rasy, národa a etnickej príslušnosti) na výtržníctvo, alebo ublíženie na zdraví atď. Preto som toho názoru, že ak sa pracuje na legislatívnych zmenách v školstve pre potreby výchovy, nemalo by sa zamýšľať napríklad nad zbytočným posilňovaním vlastenectva na školách, ale okrem iného by sa mal vytvárať väčší priestor na eliminovanie sociálno-patologických javov, medzi inými aj extrémizmu.
