Nie, to nie je následok nejakej nedokonanej apokalypsy. Je to len výsledok nového slovenského fenoménu, ktorý pochováva zaživa esprit starých miest. A v meste, ako je Nitra, to platí dvojnásobne. Niet sa však čomu čudovať. Za posledných pár rokov tu vyrástli až štyri veľké nákupné centrá, a k tomu ešte niekoľko supermarketov rozlezených na mestských perifériách. Stotisícové mesto tak podľahlo presile konzumu, a porážka by bola ešte bolestnejšia, keby vzniklo aj piate plánované zábavno-nákupné centrum.
Tu je výsledok:
Letné sobotné popoludnie, miesto Nitra
Chápem mnohým ľuďom to vyhovuje. Dokonca sú takí, ktorí si už trávenie voľného času ináč, ako pobytom v oceľovo-sklenených opachách nevedia predstaviť. Zvykli si na umelé svetlo, klimatizovaný vzduch a aj možnosť pohybovať sa skoro bez pohybu. Bell-Otisova revolúcia nadobudla extrémnu podobu. Mnohým naozaj k šťastiu stačí, keď sa môžu ukryť v sterilnom umelom meste, kde sa nechajú unášať eskalátormi a výťahmi. So svetom za sklom im stačí komunikovať prostredníctvom mobilných telefónov a statusov na sociálnych sieťach.
Ale čo tí ostatní? Tí, ktorým sa páčil pulzujúci život na hlavných uliciach a peších zónach. Tí, ktorým je ľúto, že ich staré mesto zostalo osamotené. Tí, ktorí sa chcú prechádzať a oddychovať v starých uličkách. Tí, ktorí chcú zájsť do malého komorného kina a pozrieť si aj film s titulkami, pretože našťastie stále nestratili schopnosť čítať a zároveň sledovať dej pohyblivého obrazu. Tí, ktorých v moderných kinách obťažuje nie len dokonalý obraz a zvuk, ale aj sŕkanie koly a vŕzganie pukancov.
Majú títo ľudia ešte vôbec nádej, že sa ich mestá znovuzrodia? Stratia raz svoju príťažlivosť aj moderné nákupné centrá? Vráti sa obchod, zábava a mestský život znova do ulíc miest? Alebo na korzo zablúdia už len tí, ktorým učaroval čínsky textil, výherný automat, ktorým zachutil albánsky kebab a lacné ovocné víno?
