Okrem samotnej prednášky, nejakého obrazového materiálu, zo stránok ÚPN vytlačeného Židovského kódexu (zákon namierený proti Židom) a úryvkov Tisovho prejavu v Holíči (ktorý bol ladený výrazne antisemitsky, pričom paradoxne odznel na slávnosti vďakyzdania za úrodu), som si ešte pár ťahmi čiernou fixkou nakreslil na žltý poznámkový papierik toto:
Po príchode do učebne som lepiace papieriky s tváričkou náhodne rozdal šiestim študentom a poprosil som ich, aby si ich nalepili na hruď najlepšie tam, kde majú srdce. Okrem toho nezazneli z mojej strany žiadne ďalšie inštrukcie. Moje pobehovanie medzi lavicami sprevádzalo len šumenie študentského publika asi aj preto, lebo nevedeli definovať kľúč, na základe, ktorého som realizoval svoj výber.
Potom nasledoval samotný výklad a objasnenie celej problematiky, a asi v polovici mojej prednášky a našej spoločnej diskusie (lebo treba dať priestor aj študentom), som už trocha direktívnejšie vyzval všetkých označených, aby sa presunuli na jedno miesto v triede. Vybral som zadné lavice, ktoré naši dedovia nazývali ako „somárske" (paradoxne dnes za normálnych okolností je však o ne veľký záujem). Simulovaná segregácia tak pokračovala a opäť ju sprevádzal údiv, prekvapenie, šum ale aj úsmevy (pretože reálne nebezpečenstvo predsa len nehrozilo a samozrejme študenti pochopili zmysel tejto aktivity). Samotný pocit ostrakizácie sa však ešte zosilnil, keď označení nedostali slovo a nemohli sa tak zapojiť do diskusie.
Myslím si, ža aj táto malá ukážka zážitkového učenia však mala zmysel. Na záver sa označení vyjadrovali o svojich pocitoch. Tvrdili, že sa cítili nepríjemne a ich „strašný biľag" v podobe žltej nálepky ich prinútil rozmýšľať a pýtať sa samých seba: Prečo práve ja? Čo som mu nesympatický? Prečo po mne všetci poškuľujú?
Potom nasledovala krátka diskusia aj s neoznačenou majoritou. Ak zhrnieme ich názory, je jasné, že ich pocity bez konkrétneho ohrozenia sa nedajú porovnávať s tými, ktoré museli prežívať ich rovesníci spred 70 rokov, ale pri ich súčasnom vnímaní slobody, ktorá je súčasťou vnútornej integrity každého dnešného mladého človeka, bola aj obyčajná krikľavá nálepka na hrudi, malým ohrozením ich slobody a intimity.
