Nebolo sa však čomu čudovať, sľúbená láska a pravdovravnosť sa vytratila už krátko po spomínaných novembrových udalostiach a nastal marazmus najhrubšieho zrna. Opovrhovali sme všetkými tými hnusnými zákulisnými hrami. Nepáčila sa nám devalvácia hodnôt (a aj meny). Bolo nám zle z pomlčkových vojen a z divného rozpadu spoločného štátu. Samozrejme k nášmu pesimizmu prispievali aj všetky tie priateľstvá mafiánov a politikov, všetok ten hon za mamonom, časté výbuchy áut a samoúnosy, no prosto celé to divoké obdobie mečiarizmu.
Všetko toto a ešte omnoho viac sa prejavilo na našom negativizme. Nejako sme sa nevedeli stotožniť s touto dobou, ktorá nás nútila prispôsobovať sa netransparentnému, korupciou zdevastovanému trhu a primitívnemu divokému kapitalizmu na slovenský spôsob. Boli nám smiech všetci tí farební panáci v drahých autách, ktorí boli nazývaní podnikateľmi. Preto sme sa skôr stotožňovali s kultovými filmovými a literárnymi hrdinami našej doby. Spolu s Markom Rentonom, hlavným hrdinom filmu Trainspotting, sme ševelili slová jeho známeho monológu.
„Vyber si život. Vyber si prácu. Vyber si kariéru. Vyber si rodinu. Vyber si posraný veľký televízor. Vyber si práčky, autá, CD prehrávače a elektrické otvárače na konzervy..."
A tiež sme vôbec nemysleli na dobré zdravie (však sme boli mladí), ani na jedlo s nízkym obsahom cholesterolu a zubné poistenia. Bývajúc na vysokoškolských internátoch so spoločnými sprchami a jednou váľandou sme vôbec nič netušili o fixných úrokoch hypotekárnych splátok...
Po skončení univerzitného vzdelávania sme však museli začať „normálny" život a presne tak ako sa z Rentona stáva v závere filmu iný človek aj my sme zrazu zatúžili po všetkom tom, čo sme predtým zavrhovali. Vybrali sme si prácu, kariéru, rodinu. Dnes už máme autá, práčky aj umývačky riadu a skutočne obrovské televízory, a stále chceme viac, ale v podstate tak málo.
Pretože konečne chceme slušný verejný život, konsolidovaný rozpočet, zdravotníctvo na úrovni, transparentnú politiku a ekonomiku, skutočné sociálne a ekologicky orientované trhové hospodárstvo, rovnosť šancí (dnes už aspoň pre naše deti), kvalitné a dostupné vzdelávanie, stabilný dôchodkový systém, spravodlivú justíciu, Slovensko bez korupcie ... chceme prosto dôstojný život.
