Kam to chceš, do hlavy alebo do brucha?

Sú také situácie, keď urobím niečo, čo som v skutočnosti ani nechcel, alebo je to dokonca v nesúlade s tým, čo som si predsavzal konať. Pre pochopenie uvediem pár príkladov.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (10)

Pochybím ako rodič, keď konám proti všetkým vlastným vnútorným zásadám, ktoré som si niekedy stanovil. Sú to tie rôzne neopodstatnené zvýšenia hlasu na vlastné deti, nevypočutie lebo práve „nemám čas", niekedy nesplnenie sľubov, týkajúcich sa hoci iba nekúpenia ďalšieho plyšáka, alebo sľubovanej zmrzliny. Do týchto pochybení patria aj všetky tie dni, keď zistím, že prešli už tri dni a ja kvôli práci, alebo „únave" z nej, som so svojimi deťmi trávil čas iba ráno pred „evakuáciou bytu". A sem patria aj výčitky svedomia, keď som uprednostnil vlastné pohodlie a záľuby, keď som zabudol pochváliť, poískať, postískať, pohladiť...Práve v takýchto situáciách je na mieste, sa sám seba opýtať v štýle dialógu jedného akčného filmu: „Tak, kam to chceš? Do hlavy alebo do brucha?".

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

A sú aj také momenty, keď zbytočne odvrknem svojej polovičke, s ktorou som sa rozhodol stráviť zbytok života, keď na chvíľu zabudnem na sľubovanú romantiku, keď tvrdohlavo trvám na svojej „pravde", keď mlčím pri jej potrebe rozprávať sa, keď zabudnem pohladiť, pochváliť, pobozkať... To sú tie partnerské zlyhania, keď sa opäť hodí veta: „Do hlavy alebo do brucha?"

A potom sú tu ešte výčitky matky, s ktorou som pupočnú šnúru pretrhol už dávno, ale ona ako každá matka si to odmieta pripustiť. Stále túži po kontakte, alebo aspoň po telefonáte. Keď nevolám ja, zavolá ona a ja sa ospravedlňujem, že som zabudol, že mám toho veľa. Po takýchto telefonátoch sa tiež sám seba pýtam, ktorá časť tela si úder viac zaslúži a vnútorne si sľubujem, že iniciatívu musím prevziať ja, a častejšie jej venovať pár minút z môjho „vzácneho" času.

SkryťVypnúť reklamu

No a potom sú tu ďalší ľudia, blízki, kolegovia, priatelia a kamaráti, v prípade ktorých človek (teda ja) niekedy zabudne na ich výročia a sviatky, odvrkne, neodpíše na email, zruší stretnutie, zachová sa chladne, správa sa nevrlo ...

Vtedy je naozaj dobré zastaviť sa, ignorovať čas a preventívne sa sám seba opýtať:

„Tak,kam to chceš? Do hlavy alebo do brucha?".

Priznám sa, ja volím brucho, i keď to bolí viac. Následky úderov však nie sú také viditeľné.

Jozef Kuric

Jozef Kuric

Bloger 
  • Počet článkov:  333
  •  | 
  • Páči sa:  2x

Odpočúvač ľudských príbehov, sliedič reality, predčítač, bloger majúci záľubu v literatúre a občasný fúkač bublifrkov, s prechodným pobytom v daždivom Maconde a na Facebooku. Zoznam autorových rubrík:  HistóriaNa cesteSranda musí byťBulvárŠkolstvoPolitická realitaHudobná sekciaZápisky a spomienkyNázoryPokus o literatúruCogito ergo...Tvorivosť

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Roman Kebísek

Roman Kebísek

105 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

765 článkov
Marian Nanias

Marian Nanias

274 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu