Dunaj rapídne stúpal a začal predstavovať reálne nebezpečenstvo pre obyvateľov jeho povodia. 13. júna 1965 boli vodohospodári nútení vyhlásiť tretí stupeň povodňovej aktivity v okrese Komárno a bezpečnostné zložky začali s prvou evakuáciou.
Dňa 15. júna okolo deviatej hodiny voda roztrhla osemdesiat metrov hrádze pri juhoslovenskej obci Patince.
Za pár hodín dunajská voda zatopila celú dedinu a popoludní si už postupne ukrajovala aj zo susednej obce Iža. 17. júna dosiahla hladina Dunaja pri Komárne výšku 801 centimetrov. V tento deň sa pretrhla hrádza aj pri Číčove v dĺžke asi 70 metrov. Kalná voda zaliala aj túto dedinu, no živel stále nemal dosť. 24. júna voda úplne obkolesila Komárno, zaliala predmestia a lodenice.
V okolí Komárna tak vzniklo jedno veľké kalné more a z mesta sa stal ostrov. Deň na to sa roztrhla ešte ochranná hrádza pri Kolárove, ktoré utrpelo asi najväčšie materiálne škody.
Až 8. júla ohlásila protipovodňová komisia koniec nebezpečenstva. Po odvolaní stavu ohrozenia sa začalo s bilanciou, odstraňovaním škôd a obnovou vodným živlom zničeného regiónu.
Dunajská povodeň v roku 1965 spôsobila na Žitnom ostrove a Podunajsku materiálne škody za viac ako tri miliardy vtedajších korún. Na polia, dediny a osady sa podľa výpočtov vodohospodárov vyvalila asi miliarda kubických metrov vody, čo je viac ako trojnásobok retenčného obsahu Oravskej priehrady. Voda zaplavila 94 000 hektárov pôdy, zničila asi 300 000 ovocných stromov.
Zo 65 obcí a osád bolo evakuovaných 53 693 obyvateľov, predovšetkým detí, žien a starých ľudí. Zničených bolo 3910 domov, ďalších 6180 obydlí bolo poškodených. V obci Patince povodeň zo 195 obytných domov 145 úplne zničila a 50 vážne poškodila. V Kolárove živel úplne zničil 768 domov a 1586 vážne poškodil.
Voda ďalej zničila stovky kilometrov ciest a asi 70 kilometrov železníc, odplavila cez 40 mostov, poškodila lekárske ambulancie, objekty obchodnej a občianskej vybavenosti. Je až neuveriteľné, že pri takomto besnení vodného živlu sa uvádzajú iba dve ľudské obete (niektoré pramene dokonca hovoria, že neboli žiadne obete tejto živelnej katastrofy).
Zdroj: Dunatáji krónika: 1965 (Knižka venovaná povodni z roku 1965, vyhotovená v slovenskom a maďarskom jazyku). Vyšla ešte v marci 1966, v celkovom náklade 8000 výtlačkov. Výťažok z jej predaja mal byť venovaný povodňou postihnutým rodinám. Podarilo sa mi zohnať len maďarskú verziu. Publikácia obsahuje veľmi sugestívne fotografie, bohužiaľ v dosť nízkej kvalite.
