Školy a triedni učitelia sa snažia organizovať pre žiakov rôzne exkurzie, ktoré by mali nejakým spôsobom rozšíriť žiakom a študentom obzor. Učiteľ chce žiakom ukázať miesta, ktoré považuje v rámci svojho vyučovacieho predmetu za dôležité vidieť. Tak napríklad dejepisári a slovenčinári vyberajú miesta, kde sa formovali slovenské dejiny, telocvikári športoviská, alebo turisticky zaujímavé výstupy a ak pôsobíte na odbornej strednej škole, odborní učitelia chcú predstaviť aj miesta, ktoré súvisia s profiláciou školy. Môj kolega Štefan, je vzdelaním stavbár, vlastenec a aj turista zároveň, takže keď on plánuje exkurziu, spája v nej všetky tieto atribúty. Na jednej ním organizovanej som participoval ako pedagogický dozor, keďže na zúčastňujúci sa počet žiakov bolo potrebné dvoch pedagógov. Neodmietol som a neľutujem.
Odborno-vlastipoznávacia exkurzia naplánovaná, doprava zabezpečená, žiaci prítomní, vyrážame. Vyrážame z nášho mesta menom Nitra na sever, naša prvá zastávka je prameň Nitry.
Prameň Nitry
Cez naše mesto preteká rieka Nitra a keďže my sme hrdí Nitrania (ale my sa voláme Nitrančani), putujeme k jej prameňu. Nitra pramení na juhovýchodných svahoch Lúčanskej Malej Fatry. Pokukáme, pofotíme, potom povinná cikpauza, samozrejme nie do prameňa a odchádzame ďalej.
Ďalšia zastávka Rajecká Lesná.
Tu nás samozrejme zaujíma slovenský betlehem, ktorý vytvoril majster Jozef Pekara. Prvé figúrky majster vystrúhal ešte v roku 1980. Scéna Božieho narodenia sa nachádza uprostred diela a je začlenená do obce Rajecká Lesná. Okolo nej sú zastúpené všetky slovenské regióny svojimi najznámejšími miestami a pamiatkami. Hrady Devín, Bratislava, Trenčín, Orava, katedrály v Nitre, Trnave, Spišskej Kapitule, Košiciach a ďalšie. V pozadí sa týči Kriváň, jeden z tatranských štítov a celý Betlehem zobrazuje aj dejiny slovenského národa. Celé dielo je 8,5 m dlhé, 2,5 m široké a 3 m vysoké. Spolu je tu rozmiestnených cca 300 postáv, z ktorých sa polovica pohybuje.
Nastupujeme! Ste všetci? Tak vyrážame za turistikou. Smer Jánošíkove diery.
Jánošíkove diery sa nachádzajú v národnej prírodnej rezervácii Rozsutec. Preteká nimi Dierový potok, ktorý ich vyformoval. V Dierach sa nachádza viac ako dvadsať vodopádov. Východiskom do Dier sú osady patriace do katastrálneho územia obce Terchová - Štefanová a Biely Potok. V Dolných dierach je vybudovaný náučný chodník. Vydávame sa zdolávať zaujímavú turistickú trasu s lávkami, rebríkmi a reťazami. Niektorým chýba kondícia, no a niektorí celú trasu vybehnú ako nič s cieľom zapáliť si potajomky cigaretku.
Spätná cesta je trocha obtiažnejšia, rebríky sa šmýkajú, ale je zaujímavé pozrieť si prírodné útvary ešte raz so spätným chodom. Silu tohto zážitku umocňuje aj záslužná záchranná akcia, keď celá výprava zachraňuje na vrchole kaňonu strateného, alebo odvrhnutého psíka.
Pes zachránený a my sme bez vytknutých členkov a zbytočných odrenín. Sily už dochádzajú, ale kolega Štefan má ešte jedno zastavenie.
Oravský Podzámok a jeho hrad, ktorý bol postavený na brale týčiacom sa nad riekou Orava až do výšky 112 m. Decká už majú dosť, turistický výstup sa prejavil na ich nohách, no aj napriek tomu musia zdolať množstvo schodov Oravského hradu. Sila sa im navracia pri trocha slabšom výklade sprievodkyne, hneď využívajú jej nedostatky a ostýchavosť a jej výklad okoreňujú rôznymi vtipmi tak, ako to dokážu len dospievajúci.
Po obhliadke hradu sa tešíme na ubytovanie a možno prvé teplé jedlo tohto dňa. Smer turistická ubytovňa Košariská pri Trstenej a Tvrdošíne.
Po večeri táborák a zároveň obdiv nad výdržou 17 a 18 ročných deciek. Netušíme kedy tak zregenerovali, že majú silu byť hore aj po polnoci. K ulíhaniu do postelí ich presviedčajú len naše vyhrážky opisujúce aj nabitý zajtrajší deň exkurzie.
Budíček! Vstávame! Kto bol hrdina v noci, nech je aj ráno! Raňajky, odovzdanie izieb a smer Oravská priehrada.
Vodná nádrž Oravská priehrada je súčasťou vodného diela Orava (súčasťou je aj vyrovnávacia nádrž Tvrdošín), vybudovaného na sútoku Bielej a Čiernej Oravy. Kolegovi Štefanovi sa podarilo, ani neviem ako, vybaviť vstup do priehradného múru. Všetci sme fascinovaní, u mňa osobne je fascinácia popretkávaná desom z tej masy vody, ktorú drží priehradný múr, a modlím sa nech vydrží aspoň pokým sme my v jeho útrobách. Zvláštne na takomto mieste som v živote nikdy nebol, obklopuje vás len vlhký železobetón, šero a chlad. Očakávate, že odniekaľ spoza rohu vykukne nejaké malé zvieratko, ktoré v tomto priemyselnom objekte zmutovalo.
Opúšťame tento skvost slovenského stavebného priemyslu a smerujeme k zázraku slovenskej prírody. Smer Demänovská jaskyňa slobody, ktorá dlhé roky očaruje návštevníkov bohatou výzdobou rozličných farieb, tajuplným podzemným tokom Demänovky, obrovskými sieňami, hrdo stojacimi stalagmitmi, visiacimi kvapľami i čarokrásnymi jazierkami.
V jaskyni nik nezostal, výprava stredoškolákov je kompletná, sadáme do autobusu, trocha vymrznutí, hoci vonku je horúčava. Unavení a zničení smerujeme domov, ale kolega Štefan si nedá pokoj a zavedie nás ešte na stavbu diaľnice. Tu sa rozohňuje asi najviac, chápem, že kým pre mňa učiteľa humanitných predmetov je to len obyčajná dopravná tepna, pre neho je to skvost jeho fachu.
Po dvoch dňoch a jednej noci vystupujeme z autobusu v Nitre. Po rozpustní žiactva si na autobusovej stanici dáme jedno chladené na počesť vydarenej odborno-vlastipoznávacej exkurzii.
