Už pri vstupe sa mi zdalo, že v predajni je väčší chaos ako pri mojich minulých návštevách. Akoby sa priamo v obchode prestavovalo a rekonštruovalo. Myslel som si, že to je súčasť predaja, že ide o nejaký druh prezentácie zákazníkom a preto som väčšiu pozornosť tomuto javu nevenoval. Potlačil som svoj košík uličkou medzi regálmi, pričom som sa musel pretláčať cez masu zamestnancov, ľudí v montérkach a nejakých brigádnikov. Po takomto slalome som sa konečne dostal k miestu, kde majú to zariadenie, ktoré vám odpíli požadovanú veľkosť vami určeného typu dreva a prevedenia.
Aj tu sa nejako aktívnejšie pracovalo, pílilo sa ostošesť, kotúče píl vrndžali a okolo strojov sa motalo dosť ľudí. Medzitým prišli ešte ďalší páni v montérkach s platňami sadrokartónu a poďho píliť. Stál som tam asi 10 minút, stále si mysliac, že čakám v poradí. Keď však roboty neubúdalo, ale naopak stále pribúdali odniekiaľ ďalšie objemné kusy dreva a sadrokartónu, rozhodol som, že sa radšej niekoho opýtam, ako to s tým pílením na mieru pre obyčajného zákazníka vlastne je.
Priblížil som sa k prvému mladíkovi (zamestnancovi) v tričku v žiarivej farbe a v tom hluku píl som mu položil jednoduchú otázku: „ Môžete mi prosím odpíliť jeden kus z drevotriesky?" Odpoveď: „Dnes asi nie!". Chcel som mu položiť ďalšiu, ale on ma predbehol: „a čo vlastne potrebujete?". Tak som mu povedal približné rozmery , a že to chcem vo farbe buku, to ma však hneď zastavil, že drevotriesku v bukovej úprave už nemali viac ako mesiac. To ma celkom prekvapilo, v duchu som si myslel, či nemajú výrobcovia prázdniny, alebo či sa neminula surovina. Keďže tá polica mala byť aj tak skrytá za dvierkami nábytku bol som rozhodnutý kúpiť aj iný odtieň. Keď som toto moje rozhodnutie tlmočil predavačovi, promptne reagoval, že to je možné len na objednávku a bude to urobené do dvoch dní. Prekvapene som zdvihol obočie, nechápajúc prečo je problém urobiť jeden rez do väčšieho kusa dosky a odpíliť z nej menší kus s požadovanými rozmermi? Nato on reagoval vetou o tom, že teraz tu majú frmol. Očakával som, že jeho odpoveď bude mať aj nejaký dôvetok typu: „Teraz tu máme trocha frmol, choďte si ešte niečo pozrieť, dajte si kávu a príďte tak za pol hodinku." Dôvetok však neprišiel a namiesto toho sa stratil v útrobách skladu a vo víre rezacích prác, aj predajca.
Rozhodnutý, že bez police z obchodu neodídem, som sa ešte porozhliadol po regáloch. Sám bez pomoci som objavil rôzne dĺžky a šírky policových dosiek po úprave, ktoré však nespĺňali moje rozmerové požiadavky. Jednu som však zobral, lebo som bol rozhodnutý, že si to doma odrežem aj sám, hoci aj zubami, alebo to ulomím nejakým karate úderom. Vložil som jednu do košíka a prechádzajúc k pokladniam, som chcel kúpiť ešte nejaké drobnosti. Samozrejme, že som ani jednu položku z môjho zoznamu nenašiel, lebo orientačné tabule zavádzali. A keďže žltí predavači nereagovali na moje tápanie, obchod som aspoň s tou jednou doskou opustil. Vyšiel som z predajne nahnevaný ako Perún a vtedy som si všimol veľký plagát s týmto textom:
