Zbierala celá najširšia rodina a o papier sa na rôznych pracoviskách bili zbierajúci rodičia. Každý chcel splniť svojej ratolesti sen vyhrať školský zber papiera. Papier rodičia vozili na vlečkách traktorov a inýh nákladiakov. Kontajnery sa plnili jeden za druhým. To, že sa papier skutočne po zbere recykluje ste mohli spoznať aj počas vykonávania veľkej potreby, keď ste v útržkoch toaletného papiera mohli nájsť čierne písmenká vypadnuté z Právd, Prác a Hlasov ľudu.
Aj atmosféra zberu bola iná ako dnes. V 80. rokoch, sme sa ako žiaci trhali o to aby sme mohli vykonávať službu pri zbere papiera. Bola to najúžasnejšia vec ako stráviť poobedie a byť nápomocní svojej škole. Samozrejme do tejto služby v prospech školy nás hnali aj úplne iné prozaickejšia dôvody. Išlo o pocit dôležitosti, možnosť papier vážiť, zapisovať, predvádzať sa pred babami v siláckych kúskoch, aký balík papiera dokáže kto odniesť. Medzi touto dôležitou prácou sme zvádzali chlapčenské pasovačky a predvádzačky, váľajúc sa v tonách starého papiera, ktorý poskytoval ochranu pred možnými modrinami a hrčami.
Keď sa situácia ukľudnila celé hodiny sme sa kutrali v útrobách kontajnera a vyhľadávali časopisy a pre niekoho nepotrebné knihy. Trhali sme stránky so Svět motorů a Stopu, snívali o autách, ktoré bolo v tom čase možné vidieť naozaj iba na obrázkoch. Alebo sme sa iba tak kolektívne rehotali nad kreslenými vtipmi starých Dikobrazov a Roháčov, ktorým sme asi ani neroumeli. Najväčším úlovkom boli vždy nemecké katalógy plné krásnych žien v rajcovnej spodnej bielizni. Dnes už viem, že v skutočnosti boli tieto dámy odeté do obyčajných podprseniek, dámskych nohavičiek a iných tých dámskych oných. Čo je skutočné erotické prádielko väčšina z nás zistila až neskôr po páde režimu, no v čase povinnej školskej dochádzky, nám aj tieto polonahotinky úplne napĺňali naše erotické fantázie.
Dnes sa už naozaj papier nezbiera tak ako v minulosti. Síce sa stále hovorí o ekologickom správaní, ale použitý papier asi stráca pre výrobcov význam. Aj v čase tzv. ekonomickej svetovej krízy papier nikto nechce, jeho cena sa stáva skoro nulová. No a aj z toho dôvodu sa papier nezbiera tak ako niekedy, zbavujeme sa ho všade možne. Školy sa tešia, keď vôbec naplnia kontajner, ktorý sme my v minulosti naplnili za deň. Ja sám som svojej dcére prispel len pár kilogramami starých novín. Samotný školský zber papiera už tiež nie je taká zábava. Poobede sa žiakom v škole zostať moc nechce, machrovanie pred čajočkami sa dnes už robí ináč, na to stačí super mobil, alebo špicové tenisky. No a ani hrabanie sa v starom papieri už nemá to čaro, veď dnešných ôsmakov už nerozruší ani tvrdá, voľne dostupná pornografia. A ináč ešte niečo, už dávnejšie som si všimol, že už ani ten toaletný papier sa nedá čítať.
