Školy si štátne symboly radšej objednali

Ministerstvo školstva nevylučuje kontrolu dodržiavania vlasteneckého zákona v školách, vyjadrené slovami pána ministra „Každý zákon treba vymáhať, každý zákon platí". Áno pod toto sa podpíšem aj o polnoci, len všetky tie vyjadrenia k predmetnému vlasteneckému zákonu na školách zo strany súčasnej vlády sú tak trocha zvláštne a podľa mňa protirečia práve nutnosti dodržiavať zákony a legislatívu, po ktorej sa volá.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

Totižto vedenia škôl nepovažujú za legislatívu len zákony, ale aj vyhlášky, smernice a nariadenia z dielne svojho rezortného ministerstva. Preto si myslím, že všetky tie vyjadrenia zo strany kompetentných, že smernica č. 11/2010 -R má len odporúčací charakter a navádzania na jej obchádzanie sú minimálne nevhodné. Už sme sa mali možnosť dozvedieť, že štátne symboly môžu deti nakresliť na hodinách výtvarnej výchovy a posledná informácia, ktorú som zachytil bola, že stačí si ich vytlačiť na farebnej tlačiarni v podmienkach školy. No lenže ak chcú školy dodržať zákon o štátnych symboloch Slovenskej republiky (resp. jeho novelu) a všetky usmernenia, ktoré dostali po schválení tohto zákona, vyššie spomínané rady kompetentných, by podľa mňa boli práve v rozpore s legislatívou. Som presvedčený, že ak školy chceli postupovať podľa legislatívy, boli nútené si zvoliť ten drahší postup a to zakúpenie týchto symbolov od firiem, ktoré majú na ich výrobu technické možnosti, pretože smernica si to celé predstavuje takto.
Napríklad v čl.2 hovorí:
„Pri umiestňovaní štátneho znaku, štátnej zástavy, textu štátnej hymny a textu preambuly Ústavy Slovenskej republiky sa dbá na ich dôstojné použitie". „Štátny znak, štátnu zástavu, text štátnej hymny a text preambuly Ústavy Slovenskej republiky nemožno umiestniť spôsobom, ktorý by viedol k ich zosmiešneniu, najmä nemožno umiestniť jednotlivé štátne symboly v navzájom neproporcionálnych pomeroch alebo na zle viditeľnom mieste. Rovnako ich nemožno použiť pozornosť rozptyľujúcim spôsobom". Z tohto mi vychádza, že len detské výtvarné znázornenie by bolo nedostačujúce, pretože takéto vyobrazenia by mohli byť v rozpore so zákonom o štátnych symboloch Slovenskej republiky a s heraldickými princípmi, na ktoré sa legislatíva odvoláva.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Smernica v ďalších článkoch jednoznačne definuje ako majú tieto symboly v školách vyzerať. Tak napríklad: „Štandardná výška štátneho znaku je 40 cm. Možno použiť aj štátny znak s výškou 30 cm alebo 60 cm". „Štandardná dĺžka štátnej zástavy je najmenej dvojnásobok výšky štátneho znaku. Štandardné rozmery štátnej zástavy pri výške štátneho znaku 40 cm sú 60 cm x 90 cm, pri výške štátneho znaku 30 cm sú 40 cm x 60 cm a pri výške štátneho znaku 60 cm sú 80 cm x 120 cm". Takže podľa smernice nie je jedno ani to, aký máte v triede štátny znak, pretože od jeho výšky sa odvíjajú aj rozmery zástavy.

A ministerstvo malo jasnú predstavu aj o tom, ako by to celé malo vyzerať v praxi. V smernici sa píše :

SkryťVypnúť reklamu

„Pri voľbe materiálu je nutné prihliadať na odolnosť a trvanlivosť použitia, ako aj na bezpečnosť". Štátnu zástavu, text štátnej hymny a text preambuly Ústavy Slovenskej republiky je vhodné umiestniť znázornené na spoločnom paneli bez orámovania alebo s orámovaním (modrá linka, trikolóra a pod.).Preložené do zrozumiteľnejšieho jazyka, nemal by to byť asi obyčajný kancelársky papier, pretože jeho odolnosť a trvanlivosť si v triede asi vieme všetci predstaviť. Drevo a plech by zase asi nespĺňali podmienku bezpečnosti. Ministerstvo malo preto jasnejšiu predstavu a vo svojich odporúčaniach navrhovalo plast, kartón alebo lepenku. Teda ak školy mali dodržať zákon, riadiť sa smernicou a odporúčaniami ministerstva (ešte pod vedením SNS), celé by to malo vyzerať asi takto (jeden z návrhov ministerstva školstva):

SkryťVypnúť reklamu
Obrázok blogu

Myslím, že je preto pochopiteľné, že sa školy obrátili na firmy, ktoré sú technicky vybavené na výrobu takýchto panelov. No a keďže účinnosť zákona a aj smernice je už od 1. septembra 2010, je znova pochopiteľné, že k ich zabezpečeniu museli školy už dávno pristúpiť a nemohli sa spoľahnúť na kreativitu a tvorivosť žiakov na výtvarnej výchove. Radšej nič neriskovali a urobili to tak ako hovorí zákon. Veď potom by sa mohlo stať, že ich vedenia by boli po sľubovanej kontrole, ako to hovoril Samko Tále poriadne popoťahované.

Jozef Kuric

Jozef Kuric

Bloger 
  • Počet článkov:  333
  •  | 
  • Páči sa:  2x

Odpočúvač ľudských príbehov, sliedič reality, predčítač, bloger majúci záľubu v literatúre a občasný fúkač bublifrkov, s prechodným pobytom v daždivom Maconde a na Facebooku. Zoznam autorových rubrík:  HistóriaNa cesteSranda musí byťBulvárŠkolstvoPolitická realitaHudobná sekciaZápisky a spomienkyNázoryPokus o literatúruCogito ergo...Tvorivosť

Prémioví blogeri

Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
INESS

INESS

106 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Pavel Macko

Pavel Macko

188 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu