Ešte strach zo zavedenia eura nestačil vyprchať a už zaútočila na môj nervový a cievny systém plynová kríza. V tomto období ako naschvál dosť mrzlo a ja žijúc v paneláku, odkázaný len na dodávky tepla vyrobeného z plynu, som sa tak trocha bál čo i len trojdňového výpadku tepla. Plynová kríza zatriasla mojou vierou o civilizovanom riešení medzištátnych problémov a vierou, že to, čo niekedy zažívali moji starí rodičia, ja a moje deti už nezažijú (mám na mysli nedostatok energie). A stalo sa.
Potom si občania USA zvolili za prezidenta Baracka Obamu a ja som začal mať obavu. Voľba ma dosť prekvapila a zároveň tak trocha vystrašila. Nie preto, že sa jednalo o afroamerického prezidenta, ale skôr som sa vyplašil tých rýchlych zmien, ktoré tento prezident sľuboval a prorokoval. Podľa niektorých politických komentátorov a politológov sa svet mal okamžite zmeniť a ja rýchle zmeny v svetom meradle nemám moc rád.
Zaoberajúc sa svetom a zmenami v ňom, zrazu prišla prvá z veľkých tragických nehôd a havárií u nás doma na Slovensku. Pri zrážke lokálky s autobusom v Polomke zahynulo 12 ľudí. Ovládol ma strach z rýchlosti konca života. Raz ste tu, tešíte sa na lyžovačku a potom v jednej sekunde nastane koniec.
Ani som nestačil popremýšľať o zmysle ľudského života a prišli slovenské prezidentské voľby. Mňa opäť ovládol strach a zlá predtucha, že na poste hlavy štátu zostane ten istý pán, a že arogancia moci určite nedostane varovnú otcovskú a materskú facku od voličstva. Po prezidentských voľbách som upadol do politickej letargie.
Rýchlo som však z nej precitol, pretože prišiel nový nervák v podobe MS v ľadovom hokeji. Tŕpol som strachom, že nás porazia aj outsideri MS, hlavne naši južní susedia, ktorí sa len pred nedávnom naučili korčuľovať. Skončili sme na MS desiaty a ja som bol rád, že sme z elitnej skupiny nevypadli.
A do toho zavítala aj na Slovensko finančná kríza, ktorá straší dodnes. Zožieral ma strach, čo bude s mojou hypotékou, čo urobí kríza s trhom, s peniazmi atď. Zožieral ma strach o dobre ekonomicky naštartované Slovensko a strach z toho, že politici budú odteraz svoje neúspechy a zlyhávania ospravedlňovať vyčíňaním finančnej krízy.
Zimomriavky sa opäť objavili pri voľbách do Európskeho parlamentu, no z volieb mám už permanentný strach, odkedy si voľby ako také na Slovensku pamätám. Voči tomuto strachu som už tak trochu aj imúnny.
Náhle zomiera Michael Jackson a mňa opantal strach z môjho starnutia. Zisťujem, že začínajú zomierať idoly a hviezdy môjho detstva a dospievania a tým mi pripomínajú, že aj môj vek sa posúva, aj keď sa snažím voči stále zrýchľujúcemu sa času vzdorovať. Smrťou slávnych hudobníkov ma však vždy zachváti strach, čo to urobí s hudobným svetom ako takým.
Potom v krásnom lete prišli opäť dve slovenské tragédie, tá pohodovo-festivalová a potom v auguste to buchlo v bani v Novákoch. Našťastie som sa nemusel zožierať strachom o život svojich blízkych, ale súcitil som s pozostalými a opäť mi to pripomenulo to latinské "memento mori", ktoré prichádza aj vtedy, keď to najmenej očakávame.
Na jeseň mi adrenalín zvýšili aj slovenskí futbaloví reprezentanti, ktorí si vybojovali v októbri historický postup na majstrovstvá sveta v zápase v snehovej metelici v poľskom meste Chorzów, ktorý bol naozaj desivý.
Potom prišli opäť strašidelné voľby do VÚC. Moje obavy sa opäť naplnili, možno až okrem Bratislavského kraja, ktorý mňa až tak veľmi nezaujíma, lebo tam nežijem.
V súvislosti s 20. výročím Nežnej revolúcie ma trocha vydesili ľudia a politici, ktorí si ani nevšimli, že nejaká Nežná revolúcia vôbec bola.
No a nakoniec ma vystrašil iba pán premiér, ktorý kričal na zlých novinárov. Pripomenulo mi to tak trocha strach, ktorý som hádam naposledy zažil na základnej vojenskej službe, keď na nás revali lampasáci. No a z jeho televízneho monológu som mal tak trocha strach o slobodu tlače na Slovensku.
Po všetkých týchto strachoch sa moja obvodná lekárka čuduje, že mám na svoj vek vysoký krvný tlak.
Chcem dúfať, že v roku 2010 sa už nebudem musieť toľko báť.
