No a tu je potrebné dodať, že podľa môjho názoru je vlastenecká výchova v súčasnom školstve dostatočne implementovaná do výchovného procesu na všetkých typoch škôl. Preto si myslím, že ďalšie zavádzanie politických experimentov zo strany politických predstaviteľov najnárodnejšej a najvlasteneckejšej strany na Slovensku a v priľahlej Európe sú úplne zbytočné a boli by len zbytočne kontraproduktívne. Už dnes pred prijatím nejakého špeciálneho zákona je vlastenecká výchova zastúpená v podstate vo všetkých vzdelávacích oblastiach všetkých stupňov vzdelávania. Táto skutočnosť by mala byť známa aj politikom SNS, keďže práve ich nominant vedie Ministerstvo školstva SR. Práve ich minister spustil tzv. školskú reformu ( o ktorej by sa dalo tiež diskutovať ). Zákonom č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov definuje vlasteneckú výchovu v § 4. Jedným z cieľov výchovy a vzdelávania je podľa tohto zákona „ posilňovať úctu k rodičom a ostatným osobám, ku kultúrnym a národným hodnotám a tradíciám štátu, ktorého je občanom, k štátnemu jazyku, k materinskému jazyku a k svojej vlastnej kultúre". V podstate tento cieľ s ostatnými vytvára komplex výchovy a pretína skoro všetky vzdelávacie oblasti ŠVP (štátnych vzdelávacích programov) a konkrétnych ŠkVP ( školských vzdelávacích programov ).
Uplatňovaním týchto prostriedkov dokáže každý dobrý učiteľ/ka, vyzbrojený kvalitnými profesionálnymi kompetenciami zdravú vlasteneckú tému zakomponovať do akéhokoľvek vyučovacieho predmetu (áno som presvedčený, že aj do matematiky, napr. poukázaním medzi matematickými príkladmi na slávnych rodákov - matematikov). A to učitelia majú ešte v náplni svojej práce organizovať rôzne kultúrne podujatia, navštevovať so žiakmi múzeá, galérie, výstavy, divadelné predstavenia. Skoro každý triedny učiteľ zorganizuje počas svojej kariéry nespočetné množstvo vlastipoznávacích výletov a exkurzií (aj keď väčšina rodičovskej verejnosti si myslí, že si idú len užiť a oddýchnuť - mám s takýmto názorom niekoľko vlastných skúseností). V skutočnosti je za tým práve výchova k vlastenectvu. Práve učitelia ukážu svojím žiakom aj miesta, kam by sa mnoho detí z rôznych dôvodov nedostalo. Tie sociálne slabšie rodiny na to nemajú čas ani dostatok financií, aby za zaujímavými miestami vlasti cestovala celá rodina a naopak, tie bohatšie decká spoznávajú len nákupné centrá, pláže Egypta a alpské lyžiarske strediská.
Ja osobne mám v pamäti množstvo prehliadok slovenských hradov a zámkov, práve počas školských výletov som spoznal čaro a chlad slovenských jaskýň. Práve moji učitelia ma zaviedli na krásne miesta našej prírody, práve s nimi som vyliezol na končiare slovenských kopcov a štítov (aj keď niekedy sa mi ani nechcelo). Prvýkrát som sa zoznámil s divadlom a to dokonca aj so SND (vtedy ešte so starou budovou). Na tieto zážitky spomínam naozaj rád.
Naopak na umelé pripomínanie si sviatkov a symbolov z čias nedávno minulých (mám na mysli tie spred 20 rokov) spomínam dnes viac s humorom ako s úctou. Keď si predstavím tie strojené a vtedy deťom nič nehovoriace zhromaždenia skupinových rád, slávnostné sľuby iskier a pionierov pri hroboch neznámych vojakov, lampiónové sprievody pri príležitosti VOSR a všetky tie pokusy o hromadný spev Piesne práce, Internacionály, hymny ZSSR a pionierskych piesní trocha ma dnes mrazí a zároveň sa aj pousmejem a dnes to rozprávam mojim študentom ako smiešno-vtipné rozprávanie z minulosti. Vedeli sme, že to tak musí byť, že to tak chce režim a strana ( to sme možno netušili), aj napriek tomu sme si tajne a niekedy aj verejne z toho celého robili srandu.
No a preto si dnes ani neviem predstaviť ako by vztyčovanie vlajky a hranie hymny každý pondelok vnímali a hlavne zvládli dnešní žiaci a školopovinná mládež. Určite by došlo len k ešte väčšiemu otupeniu toho zdravého vlastenectva (podávaného žiakom v pravidelných dávkach na vyučovaní), k zovšedneniu symbolov a možno až k ich hanobeniu.
