„Padlí na bojišti informační války“. Takto označuje ľudí, ktorí podľahli konšpiráciám a kremeľskej propagande, tohto času český vládny koordinátor pre stratégiu komunikácie, Otakar Foltýn. V Minulosti plukovník a odborník na hybridné hrozby a vojenské informačné operácie.
Informačný vek so sebou priniesol eróziu rozumu a vôbec schopnosť kriticky selektovať informácie. Zašlo to tak ďaleko, že ľudia pod vplyvom nejakých bludov dokonca prestávajú veriť základným faktom, ba dokonca neraz aj svojim zmyslom. Asi ide o nejakú formu iracionality, prípadne debilizácie spoločnosti. Ako inak si vysvetliť fakt, že ani človek umierajúci na ventilácií do poslednej chvíle spochybňoval existenciu Covidu, teda to čo ho evidentne zabíja? Proste neveria ani vlastným očiam a zmyslom.
Mnohí ľudia teda informácie nespracovávajú racionálne, objektívne a exaktne ale na základe nejakej iracionality, predovšetkým emocionality a myšlienkových chýb. A emocionalita sa dá zneužiť.
Ak sa pozrieme do histórie tak každý informačný skok v masmediálnych prostriedkoch, spôsobil u jednoduchších más obyvateľstva neraz eróziu rozumu a návrat k barbarstvu. Storočia väčšina ľudí nevedelo ani čítať a prístup k informáciám a knihám predstavoval výnimočnú exkluzivitu. To sa zmenilo s vynálezom kníhtlače a zlepšujúcou sa gramotnosťou ľudí, kedy sa hromadne dali zrazu šíriť myšlienky a emócie aj masám. To znásobila tlač novín a letákov. Na jednej strane to prinieslo osvietenstvo a vzdelanosť, prvé demokracie a ľudské práva, na strane druhej aj krvavé revolúcie a prvú propagandu. Druhý informačný skok nastal s vynálezom rádia a televízie, čo ešte znásobilo dosah a dostupnosť informácií. Aj pomocou neho sa rodia prvé fašistické a nacistické režimy a ľahšie sa oblbujú jednoduché masy. Ďalší azda najmasívnejší informačný skok, priam informačnú revolúciu, zažívame s príchodom internetu a sociálnych sietí. V mnohom strašne prínosné vynálezy, kde dokáže každý za pár sekúnd nájsť napr. videonávod od pečenia bábovky, až po výmenu spojky v akomkoľvek aute. Dnes azda neexistuje činnosť, ktorú by niekto nenafilmoval a nezverejnil zadarmo na internete.
Na strane druhej informačná revolúcia mení náš svet aj v negatívnom zmysle, a to najmä v dvoch rovinách za ktoré sú zodpovedné sociálne siete. Jednou rovinou je biznis model algoritmov a absencia kontroly. Sociálne siete postupne búrajú dekády zaužívaný koncept redakcií a mediálnych domov, kde existovala ako taká korektúra a objektivita. Informácie teda zlacneli. Dnes nikomu netreba tlačiarenské lisy a redakcie. Dnes si prakticky za pár sekúnd dokáže hocikto založiť účet na sociálnej sieti, s pomocou mobilu nahrávať videá aj zo svojej obývačky a púšťať ich do sveta. Kto teda tvrdí, že tu nie je nejaká sloboda slova, tak tá tu je ako nikdy v histórií. Na tom by nebolo nič zlé, ale druhá rovina degenerácie systému sociálnych sietí a síce biznis model algoritmov sa postará o ostatok. Už som spomínal, že ľudia si správy nevyberajú racionálne ale emocionálne. Sociálne siete sú stvorené na predaj a servírovanie reklamy. Ich algoritmy Vám budú predkladať obsah, ktorý Vás čo najdlhšie udrží online na platforme, aby Vám mohli servírovať reklamu. Preto bude uprednostňovať najmä negatívne správy, kde ste negatívne komentovali, interagovali atď. Dôsledkom toho je, že sociálne siete spoločnosť nie len úmyselne polarizujú, ale aj vytvárajú extrémne názorové bubliny. Tzv. „krčmy“ 21. storočia, kde sa ľudia hádajú ONLINE. Len tieto krčmy sú otvorené 24/7 a nikto na nich nemá dosah a nemôže ich zavrieť a namiesto zopár podnapitých štamgastov, čo si dajú večer po papuli a ráno si podajú ruky, tu sú v týchto krčmách (napr. FB skupinách) stovky až desaťtisíce štamgastov, mnohí rozhádaní na smrť. Ľudia sa tak omnoho viac aj pod týmto vplyvom radikalizujú. Šírenie informácií a hoaxov nebolo nikdy v histórií jednoduchšie. Pod záštitou slobody slova, práva na názor sa dnes dokáže šíriť čokoľvek a nikto na to nemá dosah.
Aj tupé názory sa tak dokážu šíriť rýchlosťou svetla. Povráva sa, že kým si pravda obúva topánky, tak lož precestovala pol sveta. Každý ma právo na názor, ale nemá právo na svoje fakty. Taktiež sa zvykne povrávať, že svet je zložitý, nie čiernobiely a každý názor má rovnaké právo na zaznenie a šírenie. To je samozrejme blud. Svet je zložitý a nie čiernobiely, v niektorých rovinách určite. Avšak sú oblasti, kde čiernobiely je. Napr. vieme, že zabiť človeka bezdôvodne asi nie je dobré. A až na zopár kriminálnych psychopatov s tým asi nikto nebude súhlasiť. Taktiež sú roky dokázané paradigmy, ktoré sú faktami, nie názormi. Fakt je, že zem je guľatá. Môžete si myslieť že nie je, ale to je len Váš názor. Môžete ho mať, ale nemáte automaticky právo uznania tohto názoru ako faktu, a ja mám právo mať názor, že kto hlása názor že zem je plochá je nevzdelaný tupec. A tiež mi nikto moje právo na tento názor nemôže zobrať.
Problémom dnešnej doby teda je, že v prípade informácií záleží na emócií, nie na obsahu a exaktnosti. Takže aj blbé a nefaktické názory s nejakou pridanou dávkou klamstva a emócie, zaujmú viac a šíria sa rýchlejšie a bez kontroly.
Ďalšou treťou rovinou informačnej revolúcie by mohla byť kvantita informácií v tak gigantickom meradle, že táto kvantita dokonale pochová kvalitu. Množstvo informácií je dnes prakticky nekonečné a ľudia sa v tom chaose názorov, faktov, informácií logicky strácajú. Potrebujú si nájsť nejaký poriadok, Česi by řekli, řád. Ten absentuje a tak tí jednoduchší ľudia siahnu po jednoduchších a primitívnejších vysvetleniach, ktoré uspokoja ich emócie o poriadku vo svete. Veci, ktoré nemajú riešenie a vysvetlenie myseľ znepokojujú. Preto akákoľvek istota aj negatívna, či absurdná je 100x lepšie prijímaná ako akákoľvek neistota. Preto politici radi požívajú heslo „istoty“. Ľudský mozog chce vo všetkom istotu a poriadok. Preto jednoduchší ľudia radšej uveria, že pandémia je riadená a napr. aj počasie je umelo vytvárané. Je v tom poriadok ako uznať, že veci sa dejú náhodne a chaoticky a nemáme na nich žiaden dosah.
Práve informačná revolúcia, enormný rozmach sociálnych sietí, a tam nekontrolovateľné množstvá informácií, hejtu a nenávisti, radikalizujú a polarizujú spoločnosť čoraz viac a postupne dáva omnoho väčší priestor na šírenie negatívnych emócií a deštruktívnym silám, ako pozitívnym emóciám. To vedie v konečnom dôsledku skôr k posilňovaniu populistov a autoritárnych názorov. A dosť výrazne tak aj táto rovina prispieva k rozkladu demokracie a produkuje ľudí, ktorí sú už v pasci konšpirácií a hoaxov.
Taký človek je už „padlí na bojišti informační války“. Títo ľudia čerpajú informácie prevažne z kanálov sociálnych sietí, ktoré im vypľuje algoritmus a ktorí majú podobné názory na viaceré témy. Je tam jeden spoločný menovateľ. Prehnaná kritika voči západnému demokratickému svetu, Európskej únií, USA, migrantom, vojne na Ukrajine, Covidu, očkovaniu a pod. a veľmi pozitívna náklonnosť a absencia akejkoľvek kritiky k diktátorským režimom, najmä tomu ruskému. To je veľmi zaujímavé a podozrivé zároveň, ktoré je ale viditeľné len vonkajšiemu, nezávislému pozorovateľovi. Je pochopiteľné, že autoritárske režimy chcú demokraciu čo najviac rozložiť a zároveň sloboda v demokracii garantuje aj šírenie takýchto konšpiračných názorov. Samozrejme že nie všetko musí byť konšpirácia. Aj konšpirácie a dezinformácie majú svoju škálovosť od kvázi skoro pravdivých a trocha pozmenených teórií, cez pokrútené fakty metódou „cherry picking“ až po úplné nezmysly. Často sa v tom nikto nevie vyznať, no tí najviac primitívni konzumenti, konzumujú všetko.
Napr. je pravda, že aj USA viedlo agresívne vojny v Iraku r. 2003 a tiež verejnosť zavádzalo zbraňami hromadného ničenia. Tiež páchali vojnové zločiny. To ale neznamená, že teraz kvôli tomu budem brániť Rusko v barbarskej vojne na Ukrajine. Vojna Rusku voči Ukrajine je rozhodne čiernobiela. Je úplne na 100% jasné, kto je agresor a kto je obeť. Na druhej strane tak čiernobiela vojna v Iraku nebola. V Iraku vtedy vládol šialenec, ktorý aj svoje vlastné národnostné menšiny vraždil jedovatým plynom ako nikto od čias nacizmu. Samozrejme žiadne napadnutie krajiny nie je správne, ale vtedy to dali mnohí ľudia aj patrične najavo. Proti vojne v Iraku protestovali milióny ľudí aj v samotnom centre Washingtonu. Nikto ich nezatváral hromadne do lágrov, ako malé hlúčiky protestujúcich dnes v centre Moskvy. Len sa treba vedieť dobre rozpamätať.
Takže dávať napr. tieto dve vojny na roveň je úplná hlúposť. Ľudia, ktorí to nevidia sú padlí na bojišti informační války. Čo teda robiť? Otakar Foltýn odporúča sa padlými ľuďmi vôbec nezaoberať. Ľudia v špirále konšpirácií sú naozaj stratení. Preto ich aj nazýva „padlými“. Im niečo argumentačne a racionálne vysvetľovať je zbytočná strata času. Podľa jeho názoru by sme sa sústrediť mali skôr na tých v šedej zóne. Teda tých, ktorí ešte nespadli do pasce hoaxov a lacných konšpirácií. V tom musia zabrať aj tradičné média. Bohužiaľ aj oni majú maslo na hlave. Musia asi viac dávať priestor aj oponentúre a menej sa autocenzurovať a hlavne zapájať sa aj do diskusií v rámci rôznych platforiem a sociálnych sietí naprieč názorovým spektrom, rozhodne sa nehrať na vlastnom piesočku. Čo sa týka sociálnych sietí je na mieste hovoriť o biznis záujmoch obrovských, nadnárodných korporácií, ktoré dnes ovládajú globálny svet a cez lobbingové skupiny majú zrejme vplyvy aj v politike. Ich ekonomická sila je totižto obrovská. Celý náš systém je prerastený biznis záujmami, čo má v konečnom dôsledku tiež obrovský vplyv na eróziu demokracie, avšak tieto giganty musia prevziať svoj diel zodpovednosti.
Sloboda vyjadrovania je svätá a podľa môjho názoru musí ostať zachovaný každý názor, aj blbý. Samozrejme pokiaľ to nie je názor trestný a nevyzýva na násilie, avšak v demokratickej spoločnosti nemôžu názory v spoločnosti utvárať platformy, kde vládne nekontrolovateľná anarchia bez akýchkoľvek pravidiel.
