Vraciame sa naspäť k dobe temna a barbarstvu. V celom vyspelom svete, vyhrávajú autoritárske strany. História sa opakuje. Po dobe temna prišla renesancia. Po nej opäť svetové vojny a návrat k barbarstvu a neskôr opäť technologický vzostup a návrat k humanizmu a demokracii. Teraz sa naspäť vraciame k úpadku rozumu. Ľudia veria nezmyslom , mystike až spochybňujú vedecké dogmy. Začínajú sa spochybňovať dokonca stáročia zakorenené naratívy ako guľatosť zeme! Kde sa táto erózia rozumu berie?
Nedokážem pochopiť kopu vecí. Dnes sme naozaj v paradoxnej situácií, kde sa dobro vyhlasuje za zlo a naopak číre zlo niektorí vnímajú ako dobro. Ak ľudia spochybňujú také veci ako prírodné zákony, guľatosť zeme, či ráz počasia a sú náchylní za všetkým vidieť nejaké sprisahanie, chemtrails, HARP, či nejaké elity v pozadí... asi ťažko potom môžeme očakávať, že pochopia iným exaktným a matematickým faktom. Napr. že odsúdený zločinec, ktorý roky tuneloval štát, korupčník naozaj patrí do väzenia. Hovoria to matematické fakty ako napr. rozhodnutia nezávislých súdov, či aritmetické výsledky, ktoré sa dajú exaktne odmerať. Napriek tomu, niekto označí týchto ľudí za mučeníkov a ľudia a voliči im uveria. Zrejme tí istí voliči, ktorí majú problém veriť aj tomu, že zem je guľatá a počasie sa naozaj mení prirodzene, a nie vplyvom chemtrails. Aký význam má potom demokracia, ak ju vedia ohroziť ľudia nerozlišujúci dobro od zla?
Demokracia nie je prirodzený systém pre ľudské spoločnosti a človeka ako takého. Prirodzeným systémom je tyrania resp. vláda oligarchie, akejsi šľachty a vodcu, kráľa. Presne to, čo panovalo na svete po väčšinu dejín. Preto demokracia je vždy veľmi krehká a bez záujmu a udržiavaniu zo strany väčšiny o ňu, postupne odumiera. Sprvoti sa mení na nejaký hybridný systém s autoritárskymi črtami a neskôr degeneruje až na číru diktatúru, kde sa buduje silný kult vodcu, ktorý má absolútny mocenský monopol nad všetkým a každým jedincom. Teda aj nad životom a smrťou. Najtypickejším príkladom čírej diktatúry je dnes napr. Severná Kórea, ale dobieha ju Rusko.
V celom západnom slobodnom svete sme svedkami postupnej erózie demokracie. V Amerike si ešte pred 30 rokmi iba jeden človek zo 16 myslel, že vojenská diktatúra je dobrá forma vlády. Dnes si to myslí už každý šiesty človek! (Mounk 2019: Lid vs Demokracie). Takmer každý druhý človek na Slovensku si myslí, že bývalý socialistický režim nebol totalitný a ľudské práva sa dodržiavali! (FOCUS, apr.2018)
Všade vo vyspelom svete sme svedkami jednak úpadku demokracie a slobody a jednak masívnej polarizácie spoločnosti. Prečo je tomu tak? O tom sa vedú rozsiahle politologické a filozofické debaty.
Súčasná liberálna demokracia sa odklonila od svojich princípov a pilierov na ktorých stála. V súčasnosti podľa viacerých autorov existujú už štáty len s prevahou buď liberalizmu bez demokracie, alebo demokracie bez liberalizmu. V rámci vyspelého sveta sa zväčšujú ekonomické rozdiely v rámci tried, čomu napomáha digitalizácia, automatizácia a v súčasnosti už aj umelá inteligencia AI.
Novodobý ekonomický liberalizmus a individualizmus zlyháva, lebo sme sa odklonili od starého známeho, masarykovského: Demokratického humanizmu, kde je podstatou sloboda, rovnosť a bratstvo. Kde sa kladie aj na podporu silných ale tí musia na oplátku „pěčovat“ o slabé, lebo ústami Masaryka, „Moderný humanizmus uznáva práva slabého, veď v tom je zmysel všetkého úsilia o pokrok a uznanie dôstojnosti ľudskej. Silný si vždy poradí sám – ochrana slabších a slabých, ochrana malých, jednotlivcov, korporací a tried, národu a štátu, to je úkol novej doby.“
Podstatou a najvyššou hodnotou demokratického humanizmu a na vrchole pyramídy demokracie vôbec je: individuálna sloboda = Rovnosť pred zákonom. Dovolím si tvrdiť, že súčasný liberalizmus pokrivil túto hodnotu, nakoľko ľudí atomizoval na jednotlivé, sebecké individuality, bažiacich po prospechu, zisku a materializme. Najvyššou hodnotou našej spoločnosti sa stal ekonomický úspech a sociálny status. Na základe tohto je potom krivený princíp rovnosti pred zákonom čím je následne ohrozovaná aj = individuálna sloboda. Naša spoločnosť sa oligarchizovala. Vplyv, bohatstvo a vyšší sociálny status a postavenie generuje moc. Tí ktorí jej majú viac si v spoločnosti postavenej na hlavnej mantre zisku, užívajú viac výhod. Rovnosť pred zákonom nie je zachovaná! To ohrozuje aj individuálnu slobodu jednotlivca a eróziu demokracie ako základnej morálnej hodnoty, ktorú ľudstvo dosiahlo.
Problém dneška je aj ten, že ľudia si mýlia pojem liberálna demokracia s liberalizmom. To nie je to isté. Liberálna demokracia má veľa spoločného s masarykovským demokratickým humanizmom. Avšak liberalizmus ako taký, najmä v kontexte ekonomickom, je prežitok súčasnej doby a demokraciu a humanizmus vedie do záhuby. Pred tým varoval už Masaryk: „Taký sem neměl a nemám rád liberalismus.“
Masaryk tvrdil, že demokrat musí pristupovať k liberalizmu skepticky. Liberalizmus nepatrí do demokracie, ktorá vyžaduje rovnosť, bratstvo a súdržnosť, spravodlivosť a predovšetkým humanitu. To sú veci, ktoré liberalizmus nevyznáva. Obzvlášť nápadné je to, že liberalizmus zavrhol ideál rovnoprávnosti ľudí a pretrhol zväzky väčšiny ľudí. Liberalizmus sa sústredil na obranu záujmu vyšších spoločenských vrstiev a rozdelil ľudí na aktívnych, ktorí sú vo svojich životoch úspešní a na pasívnych, ktorí sú odsúdení k porážke. Súčasné komplikované spoločnosti sa nemôžu opierať len o absolútny individualizmus a liberálnu vieru v peniaze. (rovnosť pred zákonom bez ohľadu na majetok, postavenie v spoločnosti).
Kritizoval predovšetkým ekonomický princíp minimálneho štátu tzv. laissez-faire. Takýto koncept je podľa Masaryka materialistický, prehnane individualistický, podporuje agresívny egoizmus a tým ohrozuje spoločenskú súdržnosť.
Začiatkom 20. storočia Robert Michels rozvinul teóriu o tom, že demokracie podobne ako všetky veľké organizácie majú časom tendenciu transformovať sa na oligarchie. V „železnom zákone oligarchie“ naznačuje, že k vytvoreniu vládnucej triedy vo veľkých organizáciách vedie nevyhnutné rozdelenie práce. Vládnuca trieda za väčšinou zaoberá ochranou jej vlastnej moci.
Už Aténčania v štvrtom storočí pred našim letopočtom používali pri obnovení demokracie z oligarchií systém lósov pri vyberaní vládnych úradníkov. Chceli predísť oligarchizácii vlády.
Aj podnikateľskú vrstvu možno označiť ako oligarchickú za podmienok, že najväčšími vlastníkmi v krajine sú súkromní vlastníci, majú dostatočnú moc, aby presadzovali vlastné záujmy prostredníctvom politických strán. Oligarchovia majú navyše kontrolu nad viacerými podnikmi, ktoré medzi sebou intenzívne koordinujú vlastnú činnosť.
Yascha Mounk, v knihe: "Lid vs Demokracie, (2019)" Vidí, popisuje 3 aspekty erodovania demokracie: Dominancia masmédií internetu, oslabenie tzv. strážcov brán (Gatekeepers) a zviditeľnenie a moc politikom a hnutiam na okraji spoločnosti. Tu svoju negatívnu úlohu na extrémnej polarizácií zohrávajú predovšetkým sociálne média.
Zastavenie rastu životnej úrovne, ktorá bola prítomná počas celého obdobia nástupov demokracie a slobody po celé 20. storočie v západných demokraciách ... polarizácia príjmov, roztváranie nožníc v rámci západných demokracií. Stagnácia strednej triedy. Tu je na vine zrejme ekonomický systém, ktorý akceleruje ešte AI a technológie.
Všetky stabilné demokracie sa zrodili v časoch monoteistických a národne homogénnych časoch, dnes vplyv migrácie, nových vplyvov, ktoré mnohé konzervatívne kruhy môžu vnímať a zrejme aj vnímajú ako ohrozenie "tradičných" hodnôt, resp. ohrozenie statusu quo a zmeny, ktorej sa ľudia boja.
