Väčšina dnešných elít akoby žila odtrhnutých od reality bežných ľudí. Máme sociálnych demokratov, ktorí žijú v prepychových vilách, pričom rečnia o chudobe a pomoci núdznym s hodinkami na rukách na ktoré bežný chudobnejší občan nezarobí ani za celý život. Pri otázke koľko stojí liter mlieka, nemajú najmenšiu šajnu.
Máme nacionalistov a tzv. „národovcov“ ktorí nevzhliadajú k národu a zdravému patriotizmu, ale k primitívnemu pudovému strachu z neznámeho. Bojujú proti cudzincom ktorí tu ani nechcú prísť a akejkoľvek inakosti, pričom velebia historické režimy ktoré národ zapredali cudzím mocnostiam a aj dnes ho chcú opäť vazalsky zapredať, len na inú svetovú stranu.
Potom tu máme liberálov až libertariánov, ktorí by najradšej uvoľnili trh a zrušili všetky regulatívy v ekonomike, aj keď preukázateľne za tento stav polarizácie, nerovnosti, frustrácie a sociálnej disonancie je zodpovedná práve divoká ekonomika a roztváranie nožničiek. Títo ľudia žijú mimo chudoby, takže nevedia o nej nič. Taktiež zabudli že "neviditeľná ruka trhu" už bola dávno amputovaná a "Homo economicus" jakživ na svete ešte nebol objavený.
Potom tu máme ďalšiu bublinu. Na oko zelených a ekológov, ktorí žijú mnohí tiež vo svojej luxusnej bubline. Dolároví milionári určujú plebsu ako majú „úsporne“ a ekologicky žiť, pričom mnohí to hlásajú zo svojich víl s energetickou spotrebou menšieho paneláku.
Aby som to zhrnul, drvivá väčšina našich elít žije vo svojej bubline, odtrhnutej od skutočného sveta. Ich agenda je len spôsob ako vyťažiť politický kapitál, alebo je to proste ich zamestnanie. Prevláda pocit, že ľudia čo by nás všetkých mali zastupovať, tam v podstate nie sú kvôli nám, ale kvôli sebe v tom lepšom prípade, v tom horšom kvôli cudzím záujmom. V politike tak miznú ideály a ostáva len lacný populizmus. Politik je vnímaný ako najatý žoldnier lobbingu vyšších ekonomických záujmov.
Všetky ukazovatele demokracie dnes erodujú. Mnohí filozofi hovoria, že je to spôsobené extrémnou polarizáciou, hlavne ekonomickou. Platón hovoril, že každá demokracia skončí v tyranii, po ktorej bude volať sám ľud. Sokrates o postupnej oligarchizácií demokracie. Dnes sme tak rozdelení a navzájom vzdialení, že v takejto spoločnosti ťažko udržiavať aspoň formálne prvky slobody a demokracie. Demokracia stojí na dvoch hl. pilieroch: Individuálna sloboda jednotlivca a najmä ochrana a pomoc slabším a menšinám, a druhom pilieri v rovnosti občianskych právach, rovnosti pred zákonom. Ako ale chcete udržiavať aspoň formálne prvky rovnosti v krajinách, ktoré sú extrémne rozdelené a polarizované? Filozof Sťahel napr. upozorňuje na fakt, že dnešné spoločenské triedy sa už nemajú ani kde zísť. Ich životné skúsenosti a vôbec životy sú tak diametrálne odlišné, že neexistuje platforma, kde sa tieto dva svety pretnú. Uvediem príklady.
Ako pochopí človek, ktorého v prípade zdravotných komplikácií helikoptéra odvezie do Viedne na súkromnú kliniku človeka, ktorý musí pol roka čakať na magnetickú rezonanciu? Ako vôbec ľudia žijúci v centrách veľkomiest pochopia niekoho na periférií, kto nemá ani kanalizáciu, pitnú vodu? To, že to naši politici nechápu je zrejme najmä z ich breptov, alebo keď sa prerieknu. Napr. im ich poradcovia nepovedia koľko aktuálne stojí mlieko, koľko väčšina ľudí zarába, alebo že je nevhodné 80m2 byt označiť za veľmi malý, ak väčšina národa žije v menšom.
Chýba nám empatia a osobná skúsenosť. Každý dnes žije vo svojich bublinách a tie sa nikdy nepretnú, lebo zo svojich životov a spoločnosti vôbec odstraňujeme platformy, kde sa pretnúť môžu. Budujeme si svoje štvrte, betónové ploty, chodíme do súkromných dovolenkových rezortov, dokonale chránených pred tým čo nechceme vidieť. Chodíme do iných škôl, iných reštaurácií, bývame v iných štvrtiach. Dokonca už aj školské jedálne, kde sa donedávna stretávali všetky sociálne vrstvy sa pomaly segregujú. Segregujeme triedy, školy, škôlky, zdravotnícke zariadenia atď. Potom sa ani nemáme nazývať spoločnosť, keď nemáme takmer nič spoločné.
Elity musia vystúpiť zo svojej komfortnej zóny a zo svojich bublín. Politici musia vyraziť do regiónov. Musia rozprávať s ľuďmi aj mimo svojej „bratislavskej kaviarne“. Musíme k sebe všetci pomaly nájsť cestu. Musíme sa navzájom počúvať, chápať a tolerovať. Prestať sa rozdeľovať a nezmyselne deliť na liberálov, konzervatívcov, dezolátov atď. Samozrejme s mnohými ľuďmi sa nedá a ani sa nebude dať. Fanatikov z oboch strán táborov nechajme na pokoji. Sústreďme sa na Gaussovu krivku. Na ľudí uprostred a na šedé zóny. Obávam sa, že ak sa to nezmení, naša demokracia a sloboda postupne eroduje a zanikne.
Musíme sa vrátiť k masarykovskému demokratickému humanizmu. Ten staval na slobode, ale aj rovnosti a bratstve. Masaryk sa často zastával tých najslabších v spoločnosti, lebo v tom videl podstatu demokracie. „Moderný humanizmus uznáva práva slabého, veď v tom je zmysel všetkého úsilia o pokrok a uznanie dôstojnosti ľudskej. Silný si vždy poradí sám – ochrana slabších a slabých, ochrana malých, jednotlivcov, korporací a tried, národu a štátu, to je úkol novej doby.“
Bohužiaľ dnes žijeme v extrémnom individualizme, kde toto neplatí. Základné piliere demokracie sú ohrozené. Rovnosť pred zákonom je ohrozená, prakticky si dovolím tvrdiť, že neexistuje. Alebo máte pocit, že v našej republike sa každý domôže práva rovnako? To samozrejme ľudia vidia, že tento pilier sa rúca resp. zrútil a logicky strácajú dôveru voči inštitúciám a demokracii ako takej. Úplne otvorene sa hovorí o dedičnej chudobe, klanovej ekonomike, korupcii a extrémnemu klientelizmu, kde sa prakticky skoro všetko dosahuje vďaka známostiam. A všetky tieto prvky ešte k tomu exponenciálne rastú smerom od centra k periférií, teda u nás najmä v smere západ – východ. Ako sa potom naše elity môžu čudovať, že niekto v Humennom, Snine, alebo aj Lučenci to skôr hodí populistom a autoritárskym populistom ako im? Spravil za posledné dekády niekto niečo pre týchto ľudí? Spomenul si vôbec na nich niekto? Čudujete sa, že ľudia majú pocit že v demokracii nemajú už žiadnych zástupcov? A máme ich vôbec? Majú vôbec bežní ľudia v zastupiteľských demokraciách svojich zástupcov? Alebo sú to všetko už len zástupcovia obrovských lobbingových skupín a biznisu.
