Odvaha bola drahá, škála postihov za prostorekosť bola široká a tak si ľudia dávali pozor na jazyk. Strach bol nástrojom ovládania más. Celkom to fungovalo až do bodu zlomu. Po roku 1989 odvaha náhle zlacnela, každý si mohol povedať čo chcel, a že to niektorí aj riadne využívali :-)
A zrazu, čuduj sa svete, odvaha nevídane zdražela. V 2008 bol prijatý tlačový zákon s právom na odpoveď, čo malo zavrieť ústa novinárom. Petková je žalovaná za zverejnenie platu Harabinovej manželky http://www.sme.sk/c/5999814/pre-plat-harabinovej-zeny-stihaju-novinarku.html . Piussi je žalovaná za svoj dokument http://www.sme.sk/c/6586348/filmarke-hrozi-vazenie-sudkyni-sa-nepacil-dokument.html. Doktorom v Žiline sa vyhráža ministerka trestným stíhaním. Štátny tajomník Burian sa vyhráža poslancovi Mihálovi trestným stíhaním.
Keď to číta bežný človek, tak sa bojí otvoriť ústa už aj na záchode, aby ho niekto nežaloval. Kto už bude protestovať proti šikane na pracovisku, alebo korupcii na úrade, keď vidí, ako dopadli mediálne známe prípady. To iba nahráva rôznym regionálnym vládcom a potentátom, aby ovládali obyčajných ľudí. Tí nadobudli pocit, že si na tom svojom piesočku môžu robiť čo chcú, veď majú správne kontakty. A odvaha je zrazu drahšia ako za socializmu. A ty, bežný človek bez kontaktov sa môžeš postaviť aj na hlavu, nepomôžeš si.
Tu je jeden z príkladov za mnohé: http://rohlickova.blog.sme.sk/c/316547/Na-to-aby-vyhralo-zlo-staci-aby-dobro-neurobilo-nic.html
NENECHAJME SA POMALY VARIŤ AKO ŽABY V HRNCI!
