Víno predávali až od určitej hodiny, aby sa pracujúci neopíjali.
Môj postoj k vínu podporilo Taliansko. Diplomati nemôžu uraziť druhý štát, tým, že na ich štátnych sviatkoch pijú sódu. Pri poháriku sa tvorí diplomacia okamihu, úsmevu, vtipu a noblesnosti. Kontakty a priateľstvá sa dlho budujú, často je na začiatku pohár vína. Keď mal recepciu zelený ostrov svätých, miesto manželky sa obetoval syn. Bral antibiotiká, ale keď sme narazili na stôl írskej whisky, na ceste domov sme ako Jelcin, temer nastúpili do kufra auta.
Predstavenie slovenských vín v prvej kaviarni v Ríme, v Antico Caffe Greco, kde sedávali najväčší umelci, hudobníci a spisovatelia, uvádzal profesor vína Fedor Malík. Ľudia počúvali jeho historky o víne s otvorenými ústami.
Keď sa vo Vajnoroch promovalo červené a biele na počesť talianskeho generála Luigiho Piccione, ktorý tam v r. 1917 tri mesiace žil, debatu viedol tiež Malík, ja som mu miništroval. Tvrdil, že dobré víno potrebuje legendu. Poznáte jeho historku o víne Oliver Iršay, ktoré vonia po lúčnych kvetoch? Bol to maďarský židovský obchodník v Szegede, ktorý v r. 1930 dal milión pengo autorom vína, ktoré nesie jeho meno.
Môj otec mal tiež historku o víne. Jeho rizling rýnsky sa ťahal po ríne, vyháňal hostí a zlých duchov. Bol taký kyslý, že ho ani drozdy nechceli. Iné víno v Nitre, Otelo Otelovič, sa robilo zo sladkého hrozna, ktoré po odstránení šupky zostane guľôčkou. Názov nesúvisí so Šejkspírom, ani so skrachovaným ruským šľachticom.
Raz pri návšteve Trastevere bolo chladno a preto som si v bare dal pohárik vína s názvom Il primitivo di Manduria. Ťažko ho niekomu darovať k sviatku, asi by sa urazil, ale ho nemôžem darovať z iných dôvodov, je veľmi dobré.
Rád mám aj Campari. Pripomína stretnutia s významnými ľuďmi, ktorí generovali nápady, politické tajomstvá a vtipy, bez ktorých to v Taliansku nefunguje.
Aj keď sa Talianom nedarí, produkujú luxusné veci, ktoré nikdy nebudem potrebovať – lamborgini, kozmetiku, čižmy, módne topánky, šaty, spodnú bielizeň, voňavky a iné zbytočnosti. Vyrábajú však aj dôležité veci, napr. víno, majú tam 35.000 druhov. Zrkadlí sa v nich krása krajiny, umelecké a bohémske sklony jej obyvateľov, u ktorých však víno nesmie byť znakom bohatstva, drahoty a prestíže.
Na Slovensku sme, v bielom, v prvej lige. Na vrchu Molpýr pri Smoleniciach vykopali vinohradnícke nože a hlinenú nádobu na víno zo 7.-6. stor. pred Kristom. V 13. stor. Tatári zničili vinice, príchodom Talianov sa vinárstvo obnovilo. Oceňuje to aj bohémsky Pi-klub, kde pi je odvodené zo slova piť. Schádza sa na Malokarpatskej vinnej ceste, ktorá prechádza Talianskom, Svätým Jurom a Vinosadmi. Keď sme mali zasadanie v Užhorode, Roman Kudlyk nám prečítal svoju báseň:
... bez vína akoby ani nebol človekom...
Vinič nám daruje silu zeme.
Strapce - slnko vlievajú do krvi...
Preto tak dlho žijem...
Nepi ho narýchlo,
porozprávaj sa s ním ako s priateľom,
pochváľ ho ako človeka...
