Bol človekom z mäsa a krvi, skromný a dobrotivý. Mal charizmu počúvať práve toho, s kým hovoril. Bol farárom sveta, šoumenom, ktorý napĺňal námestia. Osobitne súcitil s chorými, starými a postihnutými, mal rád deti a mládež. Jeho „papaboys“ ho milovali a sprevádzali na 104 cestách po 120 krajinách, 19x okolo zemegule. 17,6 mil. ľudí ho navštívilo na 1160 audienciách, stretol 690 hláv štátov. Slovanský temperament doplnil charizmami Talianska, v ktorom žil 27 rokov. Temer každý národ, aj Slováci, má pocit, že bol jeho obľúbeným. Keď povedal, že pochádza z ďalekej krajiny, pre nás to neplatilo, veď Wadovice sú 14 km od našich hraníc. Trikrát nás navštívil, Slovensko bola jeho posledná pastoračná cesta v r. 2003. Napísal veľa kníh a spisov, najkrajšia bola posledná encyklika, ktorú už nenapísal – o utrpení, bolesti a umieraní. Vyhlásil 1828 svätých a blahoslavených, viac ako všetci pápeži za posledných 500 rokov. Od včera patrí do tohto zoznamu superstars aj on. Teší ma, že po r. 1989 som ho stretol aspoň 30x, aj s možnosťou povedať mu pár slov. Ľudia ho milovali, aj keď hovoril tvrdé pravdy. Neúnavne hlásal skúsenosť svojej krajanky sv. Faustíny Kowalskej o Božom milosrdenstva. Tejto téme venoval prvú nedeľu po Veľkej noci, v jej predvečer zomrel. Jeho pontifikát označovali aj menom Božieho milosrdenstva. Podstatne prispel k oslobodeniu od červeného moru, ktorý dobre poznal. Bol ctiteľ Božej Matky, atentát na neho spáchali 13.5.1981, na 64. výročie fatimských zjavení. Onedlho, 24.6.1981, sa započali zjavenia v Medjugorií, ktoré trvajú dodnes. Nazval ich pokračovaním fatimského posolstva. Ako dieťaťu mu zomrela mama, neskôr aj otec, hlavný vplyv na neho mal poľský laik Ján Tyranowski, ktorý ho pritiahol k mystike sv. Jána z Kríža, sv. Terézie z Lisieux a sv. Gemme Galgani. Jeho apoštolský list Christefideles laici (1988) pripomína koncilové dokumenty a horlí za väčšie zapojenie laikov do zodpovednosti za cirkev. Tieto jeho výzvy nateraz zostavajú v cirkvi nerealizované. Ako pápež navrhol kardinálovi J. Ratzingerovi, aby sa venoval téme osudu nepokrstených detí, aj jeho sestra zomrela nepokrstená. Po 4 rokoch práce komisie v apríli 2007 Benedikt XVI. podpísal dokument „Nádej pre deti, ktoré zomierajú bez krstu“, ktorým sa zmenil postoj cirkvi k tejto dôležitej pastorálnej téme.Ján Pavol II. robil nebývalé gestá: prvý navštívil synagógu a do jeruzalemského múru nárekov vložil lístok s prosbou o odpustenie. Navštívil aj mešitu a v Casablanke pobozkal Korán. Zvolal modlitebné mierové stretnutie hlavných náboženstiev do Assisi. Zastával otvorené politické názory, povedal nie komunizmu a aj tvrdému kapitalizmu, bojoval za chudobných sveta, nesúhlasil s vojnou v Iraku. Verejne trpel, v svojom testamente napísal: „Z kríža sa nezostupuje, na kríži sa zomiera“ - aj to bolo dôvodom, že vydržal až do konca. Mnohí, aj na všetkých stupňoch hierarchie, prijímali jeho výzvy mlčaním, namiesto toho, aby ich rýchlo šírili a žili. Žiaľ, toto platí aj o výzvach Benedikta XVI.Včera sme zasa videli, že cirkev vie sláviť, Rím takú slávnosť ešte nezažil. Viac ako miliónový zástup zaplnil ulice a námestia, bolo cítiť radosť a univerzálnosť cirkvi. Prenos sledovalo 1300 televíznych kanálov a 250 rádií. Obelisk, ktorý videl sťatie sv. Petra, bol svedkom povýšenia na oltár jeho 265. nástupcu. Naše vzory - svätí, obyčajne pochádzajú z minulosti, aj dávnej. V tomto prípade sa však jednalo o rýchly a nespochybniteľný beatifikačný proces. Kto by si pomyslel, že úplne zakrvácané pápežovo tričko, ktoré po atentáte sestra nemocnice Gemeli Anna Stanghellini odložila, sa dnes stane cennou spomienkou na tohto veľkého človeka? V beatifikačnej kázni Benedikt XVI. zdôraznil, že „Ján Pavol II. je blahoslavený pre svoju veľkú a veľkodušnú apoštolskú vieru.“ Citoval aj jeho testament, najmä s poukázaním na doteraz neuskutočnené závery 2. Vatikánskeho koncilu. Temer polovicu homílie venoval Božej Matke, ktorá je vzorom a obrazom svätosti každého kresťana: "ona je Matkou, ktorej Ježiš zveril každého z učeníkov a celé ich spoločenstvo“. Konštatoval, že „gigantickou silou, ktorú dostával Ján Pavol II. od Boha, otváral Kristovi spoločnosť, kultúru, politické a ekonomické zriadenia." Povedal tiež, že "znamenitý syn poľského národa nám pomáhal nebáť sa pravdy, lebo je zárukou slobody.“ Oslavy v Ríme trvali dlho. Dnes vo Vatikáne prebehlo aj svetové stretnutie 150 vybraných blogerov. Som zvedavý, čo sa tam dialo, aké boli závery a či tam bol niekto aj zo Slovenska? Mrzí ma, že som tam nebol, ale som hrdý, že som včerajšiu historickú udalosť mohol komentovať v televízii Noe, pričom v závere som novému blahoslavenému zahral na harmonike jeho obľúbenú Bárku.
