Vatikán často odsúdil trest smrti a jeho používanie. Ján Pavol II. vyhlásil, že morálne ospravedlnenie trestu smrti v modernom veku neexistuje. 25.3.1995 vydal encykliku Evangelium Vitae – Evanjelium života, v ktorej sa jasne postavil proti trestu smrti, takže aj hotový Katechizmus Katolíckej cirkvi sa musel upraviť. Postoj k trestu smrti sa aj v cirkvi menil. Starý zákon ho ustanovil za mnohé previnenia. Boh však neprestával byť milosrdný a bratovraha Kaina nechal žiť, nechcel jeho nešťastie ale pokánie. Cirkev prvých storočí, ktorej členovia boli často obete popráv, bola proti smrteľnému násiliu. Od 4. stor. po integrácii cirkvi a štátu obaja spolu bránili spravodlivosť a poriadok. Na Lateránskom koncile (1215) deklarovali trest smrti pre kacírov a aj Tomáš Akvinský s trestom smrti zločincov súhlasil. II. vatikánsky koncil v konštitúcii Radosť a nádej vyhlásil: „Vraždy každého druhu, genocídia, potraty, eutanázia ... sú naozaj nehanebné, poškvrňujú civilizáciu... a sú ťažkou urážkou Stvoriteľa.“ Mnohé biskupské konferencie, komisie a teológovia sa vyslovili proti trestu smrti. Silnie vedomie, že trest smrti nie je v zhode s Evanjeliom, s dôstojnosťou človeka a s posvätnosťou života, že trestom smrti sa nechráni život od počatia po prirodzenú smrť, že „nezabiješ“ platí aj pre justíciu. Katechizmus Katolíckej cirkvi z r. 1992 odmieta každú nenávisť a pomstu, hlása nenásilie a lásku k nepriateľom. V ods. 2266 hovorí: „Tradičné učenie cirkvi uznalo, že je zdôvodneným právom a povinnosťou právoplatnej verejnej moci ukladať tresty primerané závažnosti zločinov, bez vylúčenia, v prípade krajne závažnosti, trestu smrti... Trestom sa má obnoviť verejný poriadok a zaistiť bezpečnosť osôb..., prispieť k náprave páchateľa a k odpykaniu jeho viny.“ Ods. 2267 tvrdí: „Ak sú nekrvavé prostriedky dostačujúce na obranu ľudského života pred útočníkom a na ochranu verejného poriadku..., moc sa má obmedziť na tieto prostriedky, lebo lepšie zodpovedajú podmienkam spoločného dobra a sú viac v zhode s dôstojnosťou ľudskej osoby.“ V encyklike Evangelium Vitae Ján Pavol II. hovorí o „sprisahaní proti životu“ (ods.17), o tom, že „stojíme tvárou v tvár nadľudskému dramatickému zápasu medzi zlom a dobrom, kultúrou smrti a kultúrou života“ (28), že „iba Boh je Pánom života“ (55). V ods. 27 je „Znakom nádeje... je stále rozšírenejší odpor verejnej mienky proti trestu smrti i keby sa uplatňoval len ako prostriedok „oprávnenej“ spoločenskej obrany. Tento odpor vyplýva z presvedčenia, že dnešná spoločnosť je schopná účinne bojovať proti zločinnosti metódami, ktoré zločinca zneškodnia, ale nezbavia ho definitívnej možnosti zmeniť svoj život.“ Ods. 56 hovorí: „Tak v Cirkvi ako aj v civilnej spoločnosti sa stále všeobecnejšie hlása požiadavka čo najviac trest smrti obmedziť alebo ho zrušiť. Treba dôkladne zvážiť uloženie trestu, nemá sa pritom siahať k poprave páchateľa, okrem prípadov absolútnej nutnosti, keď niet iných spôsobov ochrany spoločnosti. Dnes však vďaka lepšej organizácii nápravných zariadení takéto prípady sú veľmi zriedkavé a možno sa už vôbec nevyskytujú.“ Pápež teda tradičný postoj cirkvi teoreticky nepopieral, ale prax súčasnosti spochybnil. Bol to nový vývoj v sociálnej náuke, o ktorom kardinál Ratzinger vtedy povedal, že si môže vyžiadať dodatok ku Katechizmu, čo sa aj stalo. Katolícki biskupi USA neraz odsúdili vykonávanie trestu smrti ako znesvätenie ľudského života: „Trest smrti nás všetkých ponižuje a prispieva k brutálnemu cyklu násilia“. V r. 1997 biskupi Texasu vyhlásili: „Štát si uzurpuje suverénnu nadvládu Boha nad ľudským životom... Trest smrti je neefektívny, zločincov neodstrašuje, nezapríčiňuje menej násilných zločinov... Za posledných 20 rokov bolo 350 odsúdených nevinne popravených... Trest smrti stojí priemerne asi 2,3 mil. dolárov, doživotie asi 400 tisíc... Sympatizujeme s obeťou brutálnych zločinov, ale veríme, že súcitný príklad Ježiša nás volá rešpektovať Bohom daný obraz nájdený aj v najhorších zločincoch... Vyzývame občanov žiadať volených predstaviteľov odmietnuť trest smrti.“ V r.2005 v 38 štátoch USA z 50-tich platil trest smrti. Podporuje ho tesná väčšina obyvateľov a tým aj politici. Texas je na prvom mieste v počte popráv, guvernér G. Bush, bývalý prezident, odmietal všetky žiadosti, aj pápežove, o milosť. Nasledujúca udalosť ovplyvnila Američanov v prospech zákazu či moratória na trest smrti. V r. 1999 počas návštevy USA pápež požiadal guvernéra M. Carnahana o milosť pre zločinca, ktorý mal byť práve popravený. Guvernér mu vyhovel a zmenil trest na doživotie. V septembri 2000 Carnahan kandidoval do Kongresu, vo volebnej kampani sa pri havárii lietadla zabil. Nakoľko sa už volebné lístky nedali zmeniť, hlasovalo sa medzi ním a republikánom J. Ashcroftom. Vo voľbách bol zvolený mŕtvy Carnahan, kongresmankou sa stala jeho manželka. Odmietnutého Ashcrofta prezident Bush menoval napriek protestom za generálneho prokurátora USA. V Taliansku je veľký odpor proti trestu smrti. Celosvetovú podpisovú akciu proti nemu urobila v r. 2000 talianska katolícka komunita sv. Egídia, ktorá kandidovala aj na Nobelovu cenu mieru. Organizácia Nedotýkajte sa Kaina organizuje každoročne konferenciu a tlačovku s predstavením knihy o situácii v treste smrti vo svete. Napr. kniha z r. 2004 podáva správu o situácii v r. 2003. Celkovo 134 krajín sa vzdalo trestu smrti. Z nich 81 ho zrušilo, 14 len pre obyčajné zločiny. 32 krajín má moratórium, nevykonali popravu za posledných desať rokov. 62 krajín vo svete má trest smrti v právnom systéme. Z nich 29 v r. 2003 vykonávalo popravy. Ich celkový počet vo svete v r. 2003 bol 5606. Najviac bolo v Ázii: 5481, 98,6%. Údaje z Číny sú nepresné, bolo ich tam najmenej 5000. Irán vykonal 154 popráv, Irak do zákazu 9.4.2003 mal 113 popráv, Vietnam ich mal 69, Saudská Arábia 52, Kazachstan 18. V Afrike bolo 56 popráv, v USA 65, aj so škandálmi pre popravy mladistvých, starých, chorých a mentálne postihnutých. Pozoruhodná je aj historka z r. 2003 Georga H. Ryana, guvernéra štátu Illinois. Bývalá ministerka Kalifornie mu poslala otcovu knihu Verejná spravodlivosť – súkromná milosť. Išlo o historku C. Chesmanna, ktorý sa v r. 1948 priznal k zločinu a neskôr svoje priznanie odvolal, pretože bol mučený. V r.1960, keď mu guvernér neudelil milosť, bol popravený. G.H. Ryan po prečítaní knihy skúmal odsúdených a popravených, ktorí boli neskôr vyhlásení za nevinných. Zistil, že zo 160 odsúdených, 33 malo advokátov so zrušenou praxou, 35 Afroameričanov odsúdila biela porota, 46 boli odsúdení na základe svedectva väzňov. Len za posledné mesiace Ryan odhalil 17 chýb súdov, pričom odsúdení už boli zbavení života. Na základe toho tesne pred vypršaním svojej funkcie omilostil 167 odsúdených na trest smrti a ich trest zmenil na doživotie bez možnosti prepustenia. Ameriku to šokovalo, Ryan vyhlásil, že dovtedy nevedel spávať, po rozhodnutí spí dobre a vie, že konal správne.Život môže dať a vziať iba Boh. Otrasné príbehy napr. amerických obrátených a popravených, Jozefa R. O´Della a Karly Tuckerovej, ktoré som sledoval a zažil a aj plač ľútosti popravovaného vo filme „Mŕtvy muž prichádza“ ukázal iba vrchol ľadovca problémov, ktoré by Ježiš riešil určite ináč.
