
Svet je rozdelený na tri oblasti, rozdiely medzi nimi sa stále zväčšujú. Prvou sú bohaté ekonomicky vyspelé krajiny Severu, ďalej krajiny, aj my medzi ne patríme, ktoré sa usilujú dosiahnuť ekonomickú špičku a nakoniec rozvojové krajiny 3. sveta, v ktorých je chudoba a zadĺženosť. Finančná a demografická kríza komplikujú situáciu a prinášajú problémy, s ktorými si nevieme rady. Vo svete žije v stálej chudobe asi 100 miliónov ľudí. Ročne 13 mil. detí zomiera hladom a podvýživou. Benedikt XVI. povedal: „Sme bohatší, lebo iní sú chudobní.“ Jeho tretia encyklika „Láska v pravde“ prináša otvorenú analýzu situácie sveta, ako aj návrhy na jej riešenie, o ktorých politici mlčia. Sociálne učenie cirkvi má malý dopad na reálny život, aj keď ochrana ĽP je jedenástym prikázaním. V živote platí zákon zachovania lásky a aj nenávisti. Každá vyžiarená láska sa šíri ďalej, rovnako to platí aj o nenávisti. Spoločnosť, ktorej hlavným cieľom je zisk a úspech začne skôr neskôr vykorisťovať a utláčať svojich občanov. V Afrike každý deň zomiera hladom asi 30 tisíc ľudí. Krajinu vykorisťujú nadnárodné monopoly, nevie si poradiť s chorobami, dlhmi, občianskymi vojnami a genocídami. Južnú Ameriku sužujú drogy, vysoká kriminalita, zadĺženosť, chudoba, deti ulice. Áziu, aj pri ekonomických úspechoch, ničia finančné špekulácie, život nad pomery, korupcia, trest smrti. USA majú veľké vnútorné a vonkajšie zadĺženie, život na úver, finančné špekulácie, veľa násilia, preplnené väznice, bezbrehú slobodu, obchod zo zbraňami. Aj vyspelé štáty EÚ majú vysokú nezamestnanosť, chudobu, drogy, pornografiu, antikultúru typu rock-drogy-sex-násilie. Ani pôsobením svetových inštitúcií, nehovoriac o ich obrovských režijných nákladoch (OSN, FAO, WHO, MMF), sa nedarí vyriešiť globálne problémy a hrozby ľudstva. Ich hlavná príčina nie je v ekonomických a finančný faktoroch, ale v nedostatku morálky a duchovna. Sekularizácia spoločnosti a zmeny hodnotovej orientácie sa prejavujú v oslabení klasickej rodiny, narastaní často nepotrestanej kriminality, v oslabení solidarity. V tejto situácii treba zachovať a rozvíjať civilizačné hodnoty kresťanskej Európy a udržať si bohatstvo svojich národných kultúr. Právo na život v celej svojej šírke - potraty, eutanázia, genové manipulácie, trest smrti, sa porušuje v mnohých krajinách. Napriek našej Ústave nie je rešpektovaná zásada: „Ľudský život je hodný ochrany pred narodením.“ Zabúdame na právo na prácu, vzdelanie, zdravotnú starostlivosť, podporu rodiny, ochranu detí a mládeže pred nežiaducimi vplyvmi. Nespravodlivou a netransparentnou privatizáciou narástli rozdiely medzi úzkou skupinou boháčov a zväčšujúcou sa skupinou chudobných. Korupcia a klientelizmus je ako všade na svete na dennom poriadku, tam však keď na ňu prídu urobia s jej nositeľmi rýchly koniec. Nedá sa spoľahnúť na súdy, ktoré sú pomalé, s nepochopiteľnými verdiktami. Často stretáme policajtov - štátnych aj miestnych, ktorí sú určení pre pomoc občanom, nie pre ich šikanovanie a vyhľadávanie chýb. Byrokracia rastie, štátni úradníci platení daňovými poplatníkmi sa chovajú arogantne - odnáša si to občan, ktorý dúfal, že po revolúcii to bude ináč. Oba systémy, socialistický a kapitalistický zlyhali, ekonomický aj morálne. Po potopení prvého Titanicu, aj druhý narazil na ľadovec a aj keď sa na palube tančí, loď klesá ku dnu. Väčšinová mienka nie je vždy pravdivá, ani užitočná pre spoločnosť, manipuluje sa médiami, ktoré sú zamerané len na senzácie a zisk. Názor, že úspech ekonomiky závisí len od trhových mechanizmov je škodlivá, vedie k egoizmu, hedonizmu a konfliktu s Božím poriadkom. Svoje presvedčenie a vieru treba brať vážne so všetkými dôsledkami pre denný život, ináč nemá zmysel. Je evanjeliovou zásadou, že nemáme robiť iným to, čo nechceme, aby robili nám. Aj cirkvi by mali viac lobovať v parlamente a vo vláde, mali by ľuďom otvárať oči, dávať stanoviská k situácii v spoločnosti a nebáť sa organizovať diskusie s politikmi, aby ich názory pomohli ľuďom v orientácii pred voľbami. Navrhujem napr.: - v parlamente raz za rok prejednať správu o dodržiavaní ĽP v SR, - zaviesť v školách predmet: výchova k ľudským právam, - viac poznať a šíriť sociálne učenie cirkvi, - znížiť byrokraciu tak, aby svoje údaje musel občan dávať štátu iba raz, - voliť tie strany a politikov, ktorí berú politiku ako službu, nie ako koryto.