Olympiáda začala futbalom Kalvária - Stračia cesta s tradičným výsledkom 3:0. Bolo to naše tretie víťazstvo, keby Peter Rečka priniesol pohár, ktorý má v úschove, bol by zostal navždy náš, darmo Rudo Guba zo Stračej cesty podal protest FIFA. Vraj v historickom hodnotení je to 3:3, pretože prvý zápas 17.6.1956 vyhrali Stračáci 3:0, v odvete 24.7.1956 vyhrávali 7:4, ale sa stratila lopta a pretože už svietil mesiac, zápas skončil. V treťom zápase 7.7.1956 za stavu 2:0 pre Stračiu cestu bol vraj zápas predčasne ukončený, pretože starý Sklenár, ktorý býval oproti Panenke Márii, prepichol loptu, ktorá mu v záhrade zničila dve rajčinové planty. Vraj aj Pravda, denník ÚV KSS (nechce sa mi vysvetľovať, čo to znamená), v úvodníku 23.7.1956 vyjadril sklamanie nad zlyhaním politicko-výchovnej činnosti Kalvárčanov. FIFA protest neuznala, lebo slobodné výsledky sa rátajú len od revolúcie a teda je to 3:0 pre Kalváriu, darmo majú Stračáci dresy z Palerma.
V súťaži o kráľa strelcov zvíťazil v ťažkej konkurencii Pišta Vereš, v žonglovaní autor blogu. Poobede prišiel 8-ročný vnuk rovnakého mena a na pódiu v sále Misijného domu ma prekonal a on získal zlatú medailu. Na diplome Vaco Ujlacký prepísal najst. na najml. V stolnom tenise zvíťazil Laco Billich, jednu stranu rakety mal špongiovú, druhú trávu. V autíčkových pretekoch zvíťazil Laco Učnay. Kvôli PR fotografia ilustruje autora blogu pri vjazde do rozhodujúcej zatáčky, ktorú nezvládol. Jazdilo sa šusom na formule značky ŠuSa, ktorého konštruktéri boli Šuďo a Saki. Kto brzdil, ten prehral, posledné pomazanie nikto nežiadal, hoci medzi divákmi boli aj kňazi. Nebolo to jednoduché: na chrbte 70, na tachometri polovica, nemocnica nebola ďaleko. Mercedesy, ktoré viezli svadobčanov do kostola museli počkať, kým jazdec nedorazil do cieľa. Laco Učnay predvádzal aj rádiom riadené letecké modely. Akrobatické šou ukončil elektrický stĺp, ktorý si pilót nevšimol.
Potom sa oddychovalo, masírovalo a pila kofola, pivo a niečo bezfarebné, voda to nebola. Olympiáda pokračovala guľkami na dorgy (zlatá Dano Mikloško), hádzaním šipiek (Dodo Holka) a strieľaním šlajdrom (po rozstreloch zvíťazil Fero Látečka tesne pred Jožom Mikloškom najml.). V každej disciplíne bolo zo 30 pretekárov, kto vypadol, išiel handry fajčiť, do finále postúpili iba profíci. Medzi mužmi sa presadila strieborná v šipkách M. Heráková, piata bola G. Gabmayerová, bronzová v guľkách bola H. Dunčičová. Ostatné si nechceli pokaziť frizúry, Ema Kačírova prišla zo stretávky taxíkom za 3 Euro. Ženám sme ponúkli volejbal cez špagát, dobre by sa na to dívalo, ale nebol záujem. Keď som im odporučil, aby si obstarali emajl, jedna mi povedala, že ona už emajlový kastról má.
O 17 hod. bol fototermín, potom nás v aule Misijného domu čakal Géciho band, sľaďáky, spevy a reči, Pišta Guba (77) tradične zaspieval Kalvársku hymnu. Modlitbou sme si spomenuli na 45 mŕtvych, v poslednom roku zomrel Milan Furka, pred dvoma rokmi chytal v bráne. Odovzdávali sa diplomy, noví sa predstavovali, rozprávali vtipy a veselé historky. O 19 bol výborný guláš, nechali sme aj misionárom na misie. Na návrh Kača Viteka bola výstava škatúľ liekov, ktoré úžívame. Kačo vyhral zlatú medailu s fľašou vína. Šuďo Soukup a Saki Steszkál urobili výstavu pohľadníc starej Nitry. Na gitare hrali a spievali Tibor (75) a Laco Učnayovci. Jedenia bolo veľa, slané aj sladké, Kána Galilejská nebola potrebná. Na rozlúčku o 21,45 zaznela Internacionála, rektor Pavol Kruták zavieral okná, aby si misionári nemysleli, že sa vrátili komunisti. O 22 hod. sa brána zavrela, osem statočných a jedna statočná sa odobrali na neznáme miesto, kde dlho do noci nádherne spievali: ľudovky, aj talianske, country, aj pop (páčila sa mi Za tú horu, za vysokú..., Santa Lucia... a ruská Studentočka). Novú skupinu sme nazvali Open Disharomy Enemies, Close Harmony Friends už v Nitre majú.
Všetko sa pripravilo na dvoch stretnutiach v kalvárskej krčme a na jednej Skype konferencii orgkamitetu. Kto mal, dal do škatule 4 Eurá, variant s dažďom nevyšiel, bolo gýčové počasie. V dlhých diskusiách nevznikla jediná politická zvada, z nás nevyrástli frflajúci dedkovia a babky, ale ľudia, ktorí vedia rozlíšiť dobré od zlého, dôležité od nedôležitého. Sme odchádzajúca generácia, všetkým sa to rovnako kráti, ale berieme to s humorom. Život sa dá radostne prežiť aj s ťažkosťami, ktoré sa nám nevyhýbali. Kríza sa nás netýka, nízke penzie nás nezdeptali, žijeme skromno, vieme, že duchovné a kultúrne hodnoty sú viac ako peniaze. Sme radi, že sme 20 rokov bez komunistov.
Pripravovaná kniha Ako sme sa stali starí sa obohatila o veselé historky z tejto medzinárodnej olympiády. V Kalvárčanoch totižto prúdi krv rôznych národností, ktoré tam roky v pokoji nažívali. Keby ešte žili, všetky tie tetky, nényky a Tante, slovenskí, českí, maďarskí a nemeckí strýcovia, katolícki, evanjelickí a židovskí veriaci, boli by hrdí zo stretnutia svojich potomkov. Keď posledný Kalvárčan zahasí svetlo, štafetu preberú naše deti a vnuci, ktorých na stretnutí bolo tiež dosť. La vita e bella - Život je krásny, je titulok Benigniho filmu, o pravdivosti ktorého nás uistilo aj toto stretnutie.
Autori fotografií: Alexandra Miklošková, Jozef Scott, Tibor Ujlacký
S olympijským ohňom majster športu diskár Ladislav Petrovič
Bieli víťazi, vľavo Valent Takáč, kráľ streľcov 2007
Pišta Vereš, kráľ streľcov 2009
Dano, zlatý v guľkách
Vaco Ujlacký v guľkách vypadol
Laco Učnay po havárii
Fototermín
Koľko pýtate za výhru Stračej cesty?
Kamaráti z mokrej štvrti
Milan Vinohradský: prečo nebola súťaž o najväčší nos?
Ema Kačírová prišla taxíkom
Pišta Guba s Kalvárskou hymnou
Kačo Vitek, olympijský víťaz v zdraví
Jožo najmladší, dodatočný víťaz v žonglovaní
Čo tu robí ten pes?
Zlatý v ping-pongu Billich, medzi medailistkami Gabmayerovou a Dunčičovou
Na Orave dobre, na Orave zdravo
Došiel guláš
Zašití na guláši
Šuďo Soukup: nenašla by sa ešte nejaká medaila?
Obrázky starej Nitry
Za rok se vrátím...
