Rast plodu v tele matky je fantastickým zázrakom. V jeho vývoji neexistujú skoky, žiadny seriózny vedec dnes nespochybňuje, že počiatok ľudského života je počatie.Slovák P. Fedor-Freybergh v časopise Prenatálne dieťa, 1, 2008 píše: “Ľudský život považujeme za nepretržitú a nedeliteľnú kontinuitu, začínajúcu počatím, kde každá vývojová fáza je rovnako dôležitá a všetky fázy sú na sebe závislé... Tehotenstvo je prvá ekologická situácia ľudského života, maternica prvé ekologické prostredie, nie iba anatomický orgán... Tehotná žena, a aj „tehotný“ otec nie je len pasívnou nositeľkou alebo prijímačom rastúceho plodu, ale veľmi aktívny účastník vzájomného psycho-biologického dialógu...“ Ďalej vedec tvrdí: „Treba priznať tehotnej žene kompetencie veľkých kreatívnych možností pre seba a dieťa v priebehu tehotenstva a tiež prenatálnemu dieťaťu kompetenciu rovnocenného partnerstva v tomto dialógu... Ideálne by malo byť dieťa milované už prenatálne... Akým spôsobom je s ním zaobchádzané, takým bude ono zaobchádzať so svetom... Od momentu počatia je ako nový a jedinečný ľudský jedinec rovnocenným partnerom s kompletnou genetickou výbavou a vlastnou vnútornou dynamikou, ktorý si zasluhuje rešpekt a ochranu celej spoločnosti v celom kontinuu svojho vývoja.“ Štatistiky potvrdzujú trocha nadnesené tvrdenie o lone matky ako najnebezpečnejšom mieste sveta pre dieťa. Na svete bolo r. 1995 46 mil. potratov, v r. 2003 42 mil., asi 22 % tehotenstiev končilo umelým potratom (UP). Najhoršie na tom bola Ázia – 26 mil. a Afrika 5,6 mil. Bohatá Európa, ktorá starne a vymiera, mala 4,3 mil. UP. V r. 2100 v nej bude na jedného Európana 14 Neeurópanov. Na Slovensku za 50 rokov skončilo UP 1,36 mil. deti, každé štvrté dieťa. Vrchol bol v r. 1988, keď sa uskutočnilo 51 tis. UP. Na 100 narodených detí bolo vtedy viac ako 70 UP. Dnešní 21-roční mali najmenšiu šancu prežiť. Posledné roky pôrodnosť nevzrastá a potratovosť klesá, aj preto, že sa o nej diskutuje. Pokles však nezohľadňuje rast používania abortívnych piluliek „deň potom“. V r. 2004 zo 100 tehotenstiev sa 73 skončilo narodením, 27 potratom. V r. 2005 bolo na Slovensku 14.427 UP. V súčasnosti u nás každé piate dieťa skončí UP. Miesto, na ktorom násilne zomiera zo 100 detí 20 je nebezpečné. Keby ste vedeli, že niekde neprežije 20% ľudí, nešli by ste tam. Na Slovensku sú zákonom ohrozené deti do 12-týždňov od počatia (v USA sú znova dovolené „potraty“ aj po pôrode). V úryvkoch z básne K. Kohouna sa takéto dieťa pýta: Mamička, ty mňa nechceš?Veď ani nevieš, či som dcéra a či syn.A či som z lásky nevzišiel?.....Bojíš sa, že máš príliš malý byt?Veď môžem sa v kútiku prikrčiť.....Bojíš sa, že vezmem si viac na lyžičku?Veď ja by som len z omrviniek žil,..... Mamička, ty ma nechceš?Bojíš sa, že ti azda z krásy uberiem?.....Ak trošku krásy nazbieram si, môžeš sa vo mne vidieť každý deň,veď v dieťatku sa vidí každá mať, nemusíš sa ani do zrkadla pozerať.Bojíš sa, že otecka mať nebudem?Môžeš klamať, že na vojnu musel ísť, že výstrel pretrhol náš krásny sen,.....Snáď nájdem proti rakovine lieki proti starnutiu a začnem nový vek.....A čo, keď budeš chcieť vody podaťa osamelá márne zvoláš stokrát?A čo, keď premeníš sa na starenku, kto sa ťa spýta: mamička, čo ti je?Kto s tebou, možno chromou pôjde von?A komu zomrieš niekdy v objatí?.....Tak rád by som videl ružu, kúsok nebaa najviac teba, mamka moja, teba! Život každého dieťaťa sa po počatí ocitne v rukách pre neho najdrahších osôb. Nikto by tu z nás nebol, keby sa jeho rodičia rozhodli ináč.Keď si dieťa po pôrode zanesú domov, necíti sa tu cudzo, už pozná toto prostredie, veď v ňom 9 mesiacov žilo. Vie ako tam nažívajú, či im bude radosťou alebo starosťou. Aj asi preto dieťa narodené v Číne, má už rok.
