Narodil sa 17.12.1919 v Boskovicích na Morave. Pre kňazstvo sa rozhodol, keď ho nacisti viedli do koncetráku a gestapák sa nad nám zľutoval a poslal ho domov. 22.8.1949 bol vysvätený za kňaza. Študoval filozofiu a teológiu na európskych univerzitách, od r. 1954 prednáša na rímskych univerzitách. Publikoval stovky štúdií, veľa kníh o spiritualite východných cirkví, aj druhú knihu rozprávok: „Profesor Ulipispirus a jiné pohádky“ (Refugium, 2000). Je nositeľ mnohých ocenení, profesúr a čestných doktorátov. V r. 1995 viedol duchovné cvičenia Jánovi Pavlovi II. a rímskej kúrii. Keď sa ho na to spýtali, povedal: "Nebolo to zložité, pretože nehrozilo nebezpečie, že by niektorí z poslucháčov odpadol od viery.“ 21.10.2003 som bol na konkláve, na ktorom pápež menoval jezuitu Tomáša Špidlík za kardinála. Ak je kandidát kňazom, predtým ho vysvätia za biskupa. Špidlík požiadal pápeža o výnimku a dostal ju. Bolo milé, ako si noví kardináli nevedeli nasadiť klobúky a mali problémy s protokolom. Po slávnosti nastal chaos, pri ktorom nikto nevedel nikoho nájsť. Protokol neplatil, o bezpečnosť sa staral iba Duch Svätý. S kardinálom som sa stretol na oslave. V zhone som mu gratuloval po taliansky, odpovedal rýdzou slovenčinou. Keď som sa ho pýtal na jeho knihy, povedal, že „Ruskú ideu“ si vzal Mitterrand do nemocnice, z ktorej sa už nevrátil. „Očistu srdca“ vydali v mnohých krajinách, v Iraku ju musel schváliť S. Hussein. Od r. 1950 je T. Špidlík v Ríme, od 1991 v Centre Aletti. Často deklamuje svojich obľúbených básnikov Jiřího Wolkra a Karla Hynka Máchu. Oslavy 85-ky začal s návrhom: „Zaspievajme si Dove e mia patria.“ Keď sme nerozumeli, začal „Kde domov můj.“ Povedal, že v Božích očiach má každý človek nekonečnú hodnotu, ktorá sa utrpením zvyšuje. Na konferencii na jeho počesť si vypočul veľa laudácií, povedal, že ich nerozumel, pretože zle počuje. V diskusii povedal, že platonická láska je: "když jej jde o plat." Bol ku mne vždy milý, chytil ma za obe ruky a díval sa mi do očí. Sršal vtipom, povedal, že preto s ním Cirkev nebude mať veľké šťastie. Keď raz hovoril vtipy pred pápežom a jeho sprievodom, Ján Pavol II. ho označil za najvtipnejšieho kardinála, pretože rozosmial aj kardinála Ratzingera. Na recepcii k štátnemu sviatku Českej republiky v Ríme mi ukázal pozvánku: „Česi ma pozvali aj s manželkou. Urobili to správne, moja manželka je matka Cirkev a tá je tu so mnou.“ Hovorieval, že keď sa raz nečakane stretol s pápežom Wojtylom, chcel si kľaknúť, ale ospravedlnil sa, že to nedokáže. Pápež sa mu tiež priznal, že ani on si už nevie kľaknúť. Špidlík poznamenal: „Svätý Otec, dobre, že začíname od nôh a nie od hlavy.“ Pri návšteve prezidenta SR vo Vatikáne bola v programe aj kaplnka Redemptoris mater. Je modernou Sixtínskou kaplnkou, plnou symboliky a ekumenizmu, peklo je v nej znázornené veľmi malé. Nádherné mozaiky vytvorili katolícki, gréckokatolícki, pravoslávni a evanjelícki umelci, aj z Ukrajiny a Ruska. Ideovými autormi boli: otec, starec a umelec - Karol Wojtyla, Tomáš Špidlík a Marek Rupnik, slovinský jezuita, autor mozaiky v kňazskom seminári v Badíne. Prezident s delegáciou vošli do Vatikánu autami, ostatných asi 60 členov zostalo na Námestí sv. Petra. Podujal som sa ich priviesť, nebolo to však jednoduché. Pripojilo sa k nám veľa talianskych priateľov, ktorí boli na našej recepcii. Zrazu nás bolo skoro sto, aj keď povolenie bolo pre 60 ľudí. Prvé kontroly má chápali, poslednou pred vstupom do pápežských priestorov bol šéf vatikánskej ochranky. Po vpustení 60 ľudí sa ma spýtal, kto sú tí ostatní, ktorí ho po taliansky presvedčovali, že sú Slováci. Precízny Švajčiar na moju záruku vpustil všetkých. Pred voľbou pápeža, 18.4.2005, išla procesia 115 voličov do Sixtínskej kaplnky. Viedol ich kardinál Špidlík, vybralo ho kardinálske kolégium na poslednú meditáciu pred voľbou. Kvôli veku, musel potom s kardinálmi staršími ako 80 opustiť konkláve. Kardinál Špidlík zdôrazňuje, že „Európa má v evanjelizácii veľkú úlohu, že Cirkev očakávajú veľké zmeny, lebo na scénu nastupujú najmä africké národy, ktoré chcú veci riešiť ináč... Nesmieme zabudnúť na európske tradície a vzdelanosť, európsku kultúru a umenie... Európa je negatívne ovplyvnená technikou a presnosťou, rozpadla sa na encyklopedizmus. Zjednotiť ju môže iba krása... Do parlamentov treba posielať vzdelané osoby, ktoré budú predkladať dobré iniciatívy, nebudú si iba vzájomne nadávať...“ V máji 2009 si kardinál Špidlík zlomil nohu v krčku. Po ťažkej operácii sa uzdravil a už sprevádzal pápeža na nedávnej návšteve Českej republiky. Povedal: „Chcel by som sa dožiť 90 rokov, lebo podľa štatistiky po 90-ke už zomiera málo ľudí.“
