
Narodil sa v Caravaggio pri Miláne, v roku, keď kresťania zvíťazili nad Turkami pri Lepante. V r. 1592, keď sa narodil J.A.Komenský, prišiel do Ríma plného umelcov. Nebolo ľahké sa tam presadiť, jeho talent si všimli vplyvné rodiny Sforza a Colonna, aj kardináli a hodnostári. Vážne ochorel, liečili ho v nemocnici pre chudobných. Vtedy namaľoval autoportrét Chorý Bakchus, druhým bola odrezaná hlava Goliáša, ktorú za vlasy drží Dávid. V r. 2001 som bol na výstave jeho diel v paláci Giustiniani v Ríme. Majiteľ Vincenzo Giustiniani, sponzor Caravaggia, sa svojho času ospravedlnil, že dával peniaze na umenie a nie chudobným. Jeho brat Benedetto bol kardinál, obaja boli zberatelia obrazov a sôch, patrilo im aj 15 obrazov Caravaggia. Do temných miestností paláca s osvetlenými obrazmi sme vstupovali mĺkvo a posvätne. Obrazy s tradičnými náboženskými témami sú namaľované netradične, v kontraste svetla a tieňa, s veľkým zmyslom pred detail. Kristus, jeho matka a apoštoli, nie sú v centre diania. Predstavujú ich ľudia z ulice, realistickí a prostí, nie vyumelkované tváre nadprirodzeného sveta. Vyvolávalo to obdiv aj odpor (k tejto technike svetla a tieňa sa priznal aj Mel Gibson filmom Utrpenie Ježiša Krista). Caravaggiove nádherné obrazy v rímskych kostoloch a galériách som videl mnohokrát. Prvú objednávku dostal pre kostol sv. Alojza francúzskeho: tri obrazy o sv. Matúšovi – povolanie Kristom, umučenie a portrét s anjelom. Pracoval na nich v r. 1599-1600. Najmä v prvom cítiť mystiku a tajomstvo okamihu, keď Ježiš volá mýtnika Matúša zahľadeného do peňazí: “Nasleduj ma!“ Druhú dostal v r. 1600 pre kostol Panny Márie ľudu: Obrátenie sv. Pavla a Ukrižovanie sv. Petra. V r. 1599 portrétoval Maffea Barberiniho, ktorý sa stal v r.1623 pápežom Urbanom VIII. Pre kostol sv. Augustína, v ktorom je pochovaná sv. Monika, namaľoval r. 1606 Madonu pútnikov, pre Baziliku sv. Petra Madonu s hadom. Nezvyklý prístup k téme a to, že modelkou Márie na obrazoch bola kurtizána Lena Antognetti, vyvolalo kritiku a odmietnutie druhého obrazu (je v Galerii Borghese). Caravaggio nemal peniaze na platenie modeliek. Jeho ženy na obrazoch sú často tie isté, hľadal ich v hostincoch a vo verejných domoch. Na obraze sv. Kataríny z r.1597 a Judity a Holoferna z r. 1599 ženu stvárnila kurtizánka Filli Melandroni. Smrť Panny Márie a Snímanie z kríža z r. 1604, ktoré sú v Louvre a Vatikánskej pinakotéke, vyvolali tiež kritické reakcie. Dnes sa na to zabudlo, ľudí uchvacuje iba krása týchto diel. Jeho zvláštnym obrazom je Sedem skutkov milosrdenstva, kde zobrazuje: dať jesť hladným, piť smädným, obliecť nahých, ubytovať pútnikov, liečiť chorých, navštevovať väzňov a pochovávať mŕtvych. Upálenie dominikána G. Bruna 17.2.1600 vo Svätom roku 1600 ako kacíra, na námestí Campo dei Fiori, v posledný deň karnevalu, k práci Caravaggia neprispelo. Od r. 1889 tu stojí socha Bruna, na výročie jeho smrti je pietna slávnosť. Tam, kde horela hranica, som sa vždy za neho pomodlil. Pre divoký a bohémsky život mal Caravaggio veľa problémov, ktoré vyvrcholili v r. 1606, keď v súboji zabil človeka. Utekal cez Maltu, Messinu, Palermo a Neapol. Keď dostal milosť od pápeža Pavla V., na ceste do Ríma zomrel, podľa tradície 18.7.1610 na pláži pri Porto Ercole. Pri návšteve ostrova Giglio sme tadiaľ s pietou prechádzali. V súčasnosti sa Caravaggio zasa dostáva do popredia výskumníkov. Objavili sa štúdie, v ktorých sa spochybňuje miesto jeho smrti, môžu ním byť aj iné mestá od Ischii po Civitavecchiu, napr. Ladispoli. Jeho hrob je neznámy, viaceré Univerzity robia výskum DNA kostí z cintorína v Porto Ercole. Vyslovila sa domnienka, že zomrel na otravu olovom z farieb. Po nedávnom objave vo Vatikánskych archívoch o templároch o 300 rokov skôr (článok sa pripravuje), dúfam aj v nájdenie stôp po Caravaggiovi. O jeho živote som prečítal aj 400-stranový román Petra Dempfa: Caravaggiov odkaz. Opisuje surovú dobu, intrigy v spoločnosti a cirkvi, život a ťažkosti umelca, ktoré si často sám zavinil. V talianskej televízii RAI 3 som videl 1,5 hod. prednášku starého, zle oblečeného človeka. Veľká sála bola plná ľudí, boli na balkónoch a pódiu. O Caravaggiovi hovoril Dario Fo, nositeľ Nobelovej ceny za literatúru z r. 1997, ľavičiar a ateista. Zaujímavo hovoril o autorovi a jeho obrazoch, o ich súvise s históriou, o onej dobe plnej násilia. Poukazoval na detaily, na prepojenia so starými majstrami a novú techniku svetla a tieňa, ktorá vytvára „fotografie“. Tisícka ľudí pozorne počúvala a nadšene tlieskala. Posledný obraz Mučeníctvo sv. Uršule namaľoval Caravaggio v lete 1610 v Neapole, niekoľko mesiacov pred smrťou. Je považovaný za najlepší taliansky obraz 17. storočia: kráľ Hunov Attila pichá do Uršule kópiu. Banka Intesa dala obraz zreštaurovať a je jeho majiteľom. 20.5.2005 som bol na promócii obrazu v galérii Borghese. Nemohla by banka VÚB, ktorej väčšinovým akcionárom je Intesa, pripraviť výstavu tohto obrazu a aj iných obrazov Caravaggia v Bratislave? ČT2 v týchto dňoch odvysielala zaujímavý dvojdielny taliansky film Caravaggio. Hlavné diela Caravaggia si možno pozrieť napr. aj na http://www.wga.hu/frames-e.html?/html/c/caravagg/