História templárov začala v r. 1118 v Jeruzaleme po 1. križiackej výprave. Chránili pútnikov a sväté miesta, robili archeologické vykopávky, študovali hebrejské texty. V r. 1127 sa vrátili do Európy, postupne sa zmenili na bohatú a mocnú organizáciu. V r. 1260 mal rád 20 tis. rytierov, vlastnil 9000 usadlostí. Veľmajster Jacques de Molay (1268-1314) si zvolil za sídlo Paríž, čo bolo osudným. Bohatstvo rádu lákalo Filipa IV. Pekného (1268-1314), ktorý mal finančné problémy. Zhromažďoval kompromitujúce materiály, v piatok v noci na 13.10.1307 boli templári vo Francúzsku na formálny príkaz inkvizície zatknutí, ich majetky skonfiškovali. Mnohí boli obvinení z kacírstva a neskôr upálení. Väčšina biskupov koncilu vo Vienne v r. 1311 bola proti návrhu rád odsúdiť a zrušiť. Podvolili sa však nátlaku prítomného Filipa IV. a návrhu pápeža Klementa V. z Avignonu, ktorý 22.3.1312 templárov zrušil, takže podliehali iba svetskej moci. Pápežskí legáti ich vyšetrovali v kaštieli Chinon na Loire, proces bol v r. 1312-14. Veľmajster Molay a jeho zástupca boli odsúdení, 18.3.1314 upálení, ich popol rozsypali do Seiny. Podľa legendy veľmajster na horiacej hranici preklial kráľa a pápeža a povolal ich do roka sa zodpovedať za svoje činy pred Bohom. Obaja zomreli v roku 1314, pápež o mesiac, kráľ v októbri. Vatikán má tri mimoriadne historicko-kultúrne ustanovizne. Vatikánsku apoštolskú knižnicu (VAK), Tajný vatikánsky archív (TVA) a Vatikánske múzea. Múzeá sú známe a prístupné, TVA chráni pre odborníkov historickú pamäť ľudstva. VAK je jedným znajprestížnejších kultúrnych zariadení sveta. Napriek bádaniam, v žiadnej z týchto inštitúcií sa nenašiel zápis procesu s templármi, Chinonský protokol. Nebolo známe, ako prebiehalo vyšetrovanie a odsúdenie, legendy sa hovorili aj o údajnom veľkom poklade templárov, ktorý v predvečer zatknutia odviezli na neznáme miesto. Mnohé zrúcaniny hradov Európy sú stále v podozrení, že sú v nich tieto poklady ukryté.V septembri 2001 sa stal veľký objav: Barbara Frale(37)z Viterba pri štúdiu dokumentov v TVA v Anjelskom hrade v Ríme narazila na súbor pergamenov Processus contra Templarious, ktoré boli v 17. stor. chybou archivára označené ako bezcenný dokument. Bol to presný protokol najtajnejšieho výsluchu veľmajstra a jeho spoločníkov z r. 1308. 25.10.2007 pri príležitosti 700. výročia likvidácie templárov, Vatikán usporiadal tlačovku, kde oznámil publikovanie procesu s vernou reprodukciou originálnych pergamenov. Knihu predstavil archivár VAT kardinál R. Farina, prefekt TVA biskup S. Pagano a bádateľka B. Frale. Dokumenty vyšli vo vydavateľstve Scrinium v očíslovanom náklade 799 výtlačkov, č.1 dostal do daru Benedikt XVI. Napriek cene temer 6000 Euro, kniha vyvolala vo svete veľký záujem. Získali ju najprestížnejšie inštitúcie sveta, výnimočne aj pár jednotlivcov. Na Slovensku má jeden exemplár JUDr. František Šulka.Pergameny boli napísané v r. 1312. Dokazujú, že Klement V. nepokladal templárov za heretikov a neexkomunikoval ich. Na nátlak Filipa IV. zrušil ich rád, čím boli vystavení moci kráľa, ktorý ju zneužil a odsúdil ich bez dôkazov. Veľmajster a ostatní sa po mučení priznali k divným rituálom, ktorými skúšali odvahu členov v prípade moslimského zajatia vo Svätej Zemi. 700 rokov panoval názor, že templári zomreli odsúdení, nájdený dokument, ktorý sa pokladal za stratený, ich zbavuje viny pápežom, vidno aj jeho márnu snahu o záchranu ich životov. Motívy tejto kauzy boli teda politické, nie náboženské.Templári boli aj na Slovensku a v susedných krajinách. Zaujímavo o tom píše kniha Miloša Jesenského a Pavla Matulu: Po stopách templárov na Slovensku (Goralinga, Bratislava 2008, 200 s). O ich možnej činnosti vo Svätom Jure nie je v knihe zmienka, aj keď v rozhovore so starými Juranmi mi títo označili dom č. 214 za „teplársky“, je tu aj „templárska“ pivnica a poľský historik Semkovicz vraj povedal, že hrad Biely kameň nad Svätým Jurom postavili templári.O ráde templárov a o možnostiach ich rehabilitácii napísal Ján Čarnogurský na http://www.impulzrevue.sk/article.php?97. Hovorí v ňom, že rád podporoval chudobných, nikdy cirkev nekritizoval, pričom počas dvoch storočí v bojoch padlo asi 20 tis. templárov. Konštatuje tiež, že „v historickej literatúre sa likvidácia templárov označuje za najväčší justičný zločin stredoveku“.P.S.: Knihu Processus contra Templarious sme predstavili aj Rade pre históriu Konferencie biskupov Slovenska.
