Raz u nás zazvonil pán Havelka: „Dostal som defekt, nemám čas na opravu, takže si u vás nechám svoju motorku.“ „Nech sa páči“, povedala mama, „dajte ju do kurína, tam máme iba psov. Postrážime ju a schováme pri daždi.“Pán Havelka zatlačil motorku na miesto a my sme si z nej išli oči vyočiť.„Chlapci, motorka je drahá vec, nesmiete ju bantovať, lebo ju pokazíte.“Sľúbili sme splniť všetky pokyny, mama hosťa ubezpečila, že nám ani nenapadne sa jej dotýkať. Majiteľ sa uspokojil, za stráženie nám sľúbil cukríky a odišiel.Konali sme presne podľa inštrukcií. Pozerali sme, či motorku nekradnú, alebo či neprší. Zlodeji sa neobjavili, o daždi ani chýru, tak sme išli spať. Snívalo sa mi, že jazdím na Harley Davinsonke, brat na béemvéčke. Ráno sme sklamane zistili, že naša motorka je iba zetka.Poobede prišla na dvor kompánia a hrali sme guľky. Šuďo si všimol, čo si všimnúť nemal.„Chlapci, motorka! Toto je spojka, toto plyn, výfuk a tamto kaliburátor.“„Brat má lepšiu“, vyhlásil Saki. „Keď sa prechlastá, nemôže štartovať.“„Povozme sa bez motora“ navrhol Dufi, „potom ju dáme späť a nikto nič nezbadá.“Nebol to zlý nápad. Vždy si jeden sadol na motorku a ostatní ho roztlačili. Tesne pred plotom dupol na brzdu a motorka zastala, darmo sme ju tlačili.Keď nás bezmotorové vozenie omrzelo, Saki, ktorého brat mal lepšiu motorku, povedal:„Keď sa motorka dlho neštartuje, zhrdzavie jej sviečka a už tak neťahá, ako predtým.“„Nechať ujovi zhrdzavieť sviečku sa nepatrí,“ povedal som, „najmä keď nám sľúbil cukríky.“Váhavé ticho využil Saki: „Motorka je u vás a preto má prednosť Dede.“Brat sa dôležito zatváril a Saki dodal:„Sadni si na ňu. Ja ju naštartujem, ty pridávaj plyn. Sviečka sa zahreje a nezhrdzavie.“Dedemu nebolo viac treba. S pomocou kamarátov si sadol na sedadlo, Saki kopal do štartéra, motor na tretíkrát zavrčal. Jazdec vo vytržení pridával plyn, Saki zareval:„Chyť spojku a hoď jedničku.“Dede spojku chytil ale o jedničke nemal potuchy. Saki dole niečo zatlačil rukou, motor zareval a brat od ľaku pustil spojku. Motorka preletela asi päť metrov a tresk do čerešne, ktorá sa nestačila vyhnúť. Jazdec vyletel do vzduchu, ale bol dobrý brankár, takže mäkko dopadol na zem. Motorka tiež pristala a prestala vrčať. Všetko sa dobre skončilo, iba z čerešne sa odlúpol kus kôry. Saki sa oboril na Dedena:„Somár, prečo si spojku pustil rýchlo? Púšťa sa pomaly, aby rozbeh bol rovnomerný.“ Brat sa tváril, že to urobil naschvál: „Čo ma stále učíš? Na závodoch som videl, ako sa motorky rýchlo rozbiehali. Nebyť čerešne, jazdil by som dokola po dvore.“Samochvála ma nahnevala: „Nie som vyplašený ako ty! Spojku pustím pomaly, zajazdím si a motorku zaveziem do kurína.“Kamaráti na vysadili do sedla a stroj držali, lebo som nedočiahol na zem. Motorka zakvílila na druhé kopnutie, Saki niečo zasa zašmodrchal a všetci mi radili: „Drž spojku, pusti spojku, pridaj plyn, uber plyn, hoď dvojku, zabrzdi, nebrzdi...“Niečo som pustil, niečo pridal. Motorka s odpichom odštartovala, drôtený plot sa rýchlo blížil. Nikto mi neporadil, čo mám robiť a preto tresk – pristál som v plote. Živý som sa pozbieral, iba kôl v plote sa nahol k susedom a v pletive zostala veľká priehlbina. „Ty drevo, nevieš ubrať plyn a pred plotom brzdiť?“ spamätal sa Saki.Bol som nadšený, hrdo som sa prechádzal a masíroval si časť tela, ktorá sa začína na r.Saki machroval ďalej, Dufi mu povedal: “Keď si macher, ukáž, ako sa správne jazdí.“Sakiho nebolo treba nahovárať. Motorka zavyla na prvé kopnutie, vrčala však smutne, akoby nemala sósu. Jazdcovi to nevadilo, predpisovo pustil spojku a zdal sa byť najlepším. Do cesty sa mu však postavila Džonyho búda, darmo sme revali: „Brzdi, zaboč, vypni motor, obíď búdu, hoď spátešku...“ Saki si rady nevšímal a chladnokrvne vletel do búdy, ktorej s rachotom dolámal stenu a strechu. Triesky lietali a zaznel zúfalý kvikot Džonyho, ktorý si myslel, že je koniec sveta. Vyletel ako strela a zaliezol do kurína. Motorka mdlo vrčala a z motora jej vytekala čierna vodička. Jazdenie skončilo, Saki sa pozviechal a vypľul zub, ktorý sa mu vraj aj tak kýval. „Vy ste na vine! Motorku ste pokazili, na takej mrcine sa nedalo jazdiť. Darmo som chcel odbočiť, nič nefungovalo.“Nikomu sa nechcelo vadiť, iba Marián odpapuľoval: „Mal si šťastie, že si trafil do búdy. Keby si ju obišiel, vpáliš do domu a od zajtra nosíš štátne zuby.“Saki zhasol zdochýňajúci motor a zetku sme zatlačili do kurína. Tam s Džonym, prikmotril sa aj Bobi, odpočívala v pokoji. Kamaráti mali zrazu naponáhlo a už tu bol večer.„Chlapci, čo ste tak ticho. Nebudete chorí?“ opýtala sa mama. Helena bola zasa múdra: „Isto niečo vyparatili a teraz sa boja otca. Chcú zaliezť skôr, ako príde.“Rýchlo sme zaspali. Snívalo sa mi, že som závodil na motorke, čerešňu, plot a búdu som obišiel a so slávou som zvíťazil. Okolo krku mi dali vavrínový veniec, dievky mi tlieskali, ale niekto ma závistlivo mykal za trofej. Bol to bledý Dede, ťahal ma za pyžamu.„Na dvore som začul hlas pána Havelku...“
