Bol to mimoriadny básnik, spevák a herec, pokračovateľ tradície S. Jesenina. Zasvietil ako meteor a náhle zhasol. Mal obrovský počet priaznivcov, ale aj veľa vplyvných nepriateľov a závistlivcov. Celý život bojoval s úradníkmi a s aparatčikmi, ktorí jeho dielo zakazovali a škandalizovali. Jeho piesne z nekvalitných amatérskych nahrávok poznalo celé ZSSR, ale počas života mu nič nevydali, iba jednu „mäkkú“ platňu.„Vy vnútili ste mi svoje tvrdé pravidlá a potom ste aj tak hrali bez pravidiel“, kričal v hneve v piesni proti cenzorom. Nemal žiadne tituly, vychovala ho moskovská ulica. Bol temperamentným, skromným a tvorivým človekom, rýchlo sa nadchol, pracoval dni a noci. Jeho piesne sú úprimné a múdre, balady aj častušky, chcel sa s nimi „prebiť do ľudských sŕdc“, mnohé zľudoveli. Kládol v nich ťažké otázky: „Čo je život? Ako treba žiť?“ a konštatoval: „Šťastie – to je putovanie. Nemusí to byť nevyhnutne z jedného miesta na druhé. Putovať sa dá aj do duše iného človeka – do sveta spisovateľa, básnika.“ Vžíval sa do úlohy vojaka, námorníka, šoféra, väzňa, horolezca, zajatca tak, že nikto neveril, že ich príbehy zväčša neprežil. Takou je napr. pieseň „Zachráňte naše duše“: http://www.youtube.com/watch?v=5w0TXciCRgM&feature=related Mal rád ľudí slabých, trpiacich a biednych, neľútostný však bol k suverénom, zbabelcom a ľahostajným. V r. 1967 sa zosobášil so slávnou francúzskou herečkou Marinou Vlady, neskôr žila v Paríži, on v Moskve. Pripomeňme si ich lásku piesňou „Mestská romanca“: http://www.youtube.com/watch?v=i-UvoDhhpqk&feature=relateda dvoma piesňami jej venovanými: „Každý večer zapaľujem sviece a ich dym objíma Tvoj obraz“ a „Lyrickú“:http://www.youtube.com/watch?v=GrAPBdSdx5E&NR=1http://www.youtube.com/watch?v=_G8Q1JgmJBs&NR=1 Slová z r. 1969 mu neodpustili: „Nemám rád násilie, no ani bezmoc, len mi je ľúto Krista na kríži. Nemám rád seba – keď strach mi hruď zviera a nevinných keď kopú na zemi a do duše keď niekto sa mi vtiera a tobôž už, keď do nej pľuje mi.“ Svojim lyrickým „zúfalstvom ochrípnutým“ hlasom burcoval a kritizoval. V r. 1968 napísal veľmi populárnu „Poľovačku na vlkov“, ktorá znela celou krajinou: „Nečistú, divnú hru hrajú s nami. Pre nás v nej nezostáva nádej“ (aspoň túto si, prosím, vypočujte):http://www.youtube.com/watch?v=pJ2E4cf46nw&feature=related Mal predtuchu blížiaceho sa konca, často o ňom písal. V roku svojej smrti ešte spieval v Moskve „Baladu o láske“ (aj túto nemôžete vynechať):http://www.youtube.com/watch?v=ATuzUY2YlbA&feature=related Presne cítil “dobu predo dvermi“, svojim koncertmi a odkazmi ju pripravoval: „Pokorne prosím, hlava sklonená! Za mnou v ten deň, keď vypustíte ma, neplačte! Milujte sa priatelia!“ Pred smrťou ešte napísal: „Keď ľudský vek sa predĺžil, tak môže zostať niečo viac snáď času aj pre básnika“ a aj v ZSSR vtedy nebývalé vyznanie: „Budem mať o čom spievať pred Najvyšším, budem sa mať čím pred ním obhájiť.“ Náhle zomrel, takmer potichu, 25.júla 1980 v Moskve počas bojkotovanej olympiády. Až po jeho smrti sa zozbieralo asi tisíc hodín nahrávok, začali o ňom diskutovať, vydávali sa o ňom články, knihy a platne... (úryvky sú z prekladov L. Vádkerti-Gavorníkovej, M. Dvořáka, Ľ. Feldeka a M. Tokára).
